„Keďže všetky parlamentné strany sa vyjadrili, že sú za zrušenie trestnoprávnej imunity, nevidím najmenší problém, aby tí, ktorí to so zrušením imunity myslia vážne, za tento návrh hlasovali,“ uviedol dnes po rokovaní grémia v parlamente Sulík.
Zrušenie trestnoprávnej imunity chcú liberáli dosiahnuť vlastným návrhom ústavného zákona. Na jeho prijatie treba 90 poslaneckých hlasov. SaS ich má len 11. Sulík nedávno vyhlásil, že SaS dáva Smeru-SD svojich 11 hlasov, ktoré mu chýbajú k ústavnej väčšine potrebnej na zrušenie trestnoprávnej imunity. Šéf Smeru-SD Robert Fico podľa Sulíka potvrdil, že je za zrušenie tejto imunity a teraz má šancu ukázať, či je jeho slovo slovom chlapa.
Návrh zákona z dielne SaS zužuje imunitu poslancov Národnej rady (NR) SR a sudcov a taktiež odbúrava potrebu súhlasu NR SR či Ústavného súdu (ÚS) SR na trestné stíhanie poslancov Národnej rady alebo sudcov. Naďalej v ňom však zostáva zakotvená potreba súhlasu NR SR či ÚS SR na vzatie poslanca či sudcu a generálneho prokurátora do väzby.
Imunitu poslancov a sudcov považujú liberáli za historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. „Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje,“ uvádza SaS, podľa ktorej nemôže imunita chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním vo veciach, ktoré s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou nesúvisia.
„Preto predkladaný návrh v tomto smere zrovnoprávňuje poslancov a sudcov s ostatnými občanmi štátu a ponecháva im imunitu len za hlasovanie v parlamente, za výroky prednesené v Národnej rade a u sudcov za ich rozhodovaciu činnosť,“ zdôvodňujú liberáli. Zmenou sa podľa nich lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci. Navrhovaná úprava má byť aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín.
