Poslali ju na prechádzku s vrahom

Tretieho júla o druhej popoludní nastúpila Geneviéve Psomasová službu na psychiatrickom oddelení. Prvé, čo si prečítala na tabuli s príkazmi pre služby bolo:

„Máš ísť s ním,“ oznámila jej hlavná sestra. „Lekár podpísal priepustku.“

Geneviéve, pekná tridsaťročná brunetka prijala tento príkaz bez komentára. Vedela, že už dlhšie sa uvažovalo o tom, že by tomuto pacientovi mali povoliť vychádzky. Napokon mu ich psychiater povolil.

Napriek tomu ju to prekvapilo. Riada B. priviezli na psychiatrické oddelenie v januári, po tom, čo odporným spôsobom znásilnil jednu ženu. Odvtedy žil v zamknutej izolovanej miestnosti, kde ho každý večer priväzovali na lôžko, pretože sa raz pokúsil podpáliť miestnosť, kde ho väznili. Všetci ho pokladali za natoľko nebezpečného, že sa ho rozhodli previezť do psychiatrickej liečebne v Cadillacu pre dementných kriminálnikov. Jeho prevoz bol otázkou niekoľkých dní.

Geneviéve bola po celé popoludnie plne zamestnaná starostlivosťou o svojich pacientov. Jej práca bola pre ňu nielen zamestnaním, ale povolaním. Od detstva snívala o tom, že bude ošetrovateľkou. Po piatich rokoch strávených v Saint-Jean-Bonnefonds si však uvedomila, že ju táto práca neuspokojuje. Pavilóny roztrúsené v rozsiahlom parku, vzdialenom dobrých šesť kilometrov od Saint-Etienne, mali svoje čaro, no k psychiatrii akosi nepriľnula a už vyše roka si hľadala miesto v inej nemocnici.

Bola dokonca rozhodnutá, že ak si nenájde miesto do niekoľkých mesiacov, pôjde pracovať do nejakej humanitárnej organizácie. Geneviéve mala rada šport, veľa jazdila na bicykli, lyžovala a lákali ju aj dobrodružné výpravy. V tom sa zhodli s jej druhom Dominikom. Veľa cestovali a Dominik bol ochotný ísť s ňou aj na koniec sveta.

Popoludnie ubehlo veľmi rýchlo a Geneviéve sa ani nenazdala, už udrela šiesta hodina, čas vychádzky pre Riada B. Kým vošla do jeho nemocničnej izby, opatrne nahliadla dnu. Muž ležal zdanlivo pokojne na lôžku.

Keď mu povedali, že pôjde na vychádzku, bez slova vstal, vyšiel z miestnosti a kráčal za Geneviéve ako človek, ktorý nemal veľa príležitostí vyjsť z cely. Spolu zamierili do parku. Asi o štvrť hodiny nato, Geneviévina kolegyňa našla B. samého na lavičke so zavretými očami. Ošetrovateľka si s hrôzou všimla, že má ruky plné krvi.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa.
„Prepadli nás piati chlapi a ošetrovateľku uniesli,“ odvetil Riad ľahostajne.

V nemocnici okamžite vyhlásili poplach. Pacienta zavreli do cely a začali pátrať po Geneviéve. Ležala neďaleko na schodoch v strašnom stave: mala rozbitý nos i čeľusť, množstvo otvorených rán na hlave a sotva dýchala.

Keď prišla rýchla záchranná služba, bola už v kóme.
Ešte v ten istý večer vypočúvali policajti Riada B. Tvrdil, že sa prechádzal s Geneviéve, keď sa na nich vrhlo päť neznámych mužov a mladú ženu uniesli. Vyšetrovatelia mu neverili ani slovo, no viac z neho nedostali.

Správy, ktoré došli na druhý deň 4. júla do nemocnice, boli strašné. Sadisticky dobitá Geneviéve mala rozdrvenú priedušnicu a jej stav bol kritický. Lekári oznámili jej rodine, že ak aj prežije, zjavne zostane do smrti ochrnutá a pripútaná na invalidný vozík.

Ešte v ten istý deň vyšetrovatelia opäť navštívili Riada B. v jeho nemocničnej cele. Ležal nepohnute na lôžku a keď mu jeden z vyšetrovateľov povedal, že jeho historka o únose neobstojí, pokojne odvetil:

„Ja som ju udrel. Len čo sme sa ocitli sami, pokúsil som sa ju znásilniť. Bránila sa zo všetkých síl tak som ju dobil…“

To všetko povedal úplne ľahostajne, bez najmenších výčitiek svedomia.

„Keď ho človek počúval,“ povedal neskôr jeden z vyšetrovateľov, „zdalo sa, že je to celkom normálna reakcia.“

Geneviéve sa zatiaľ zmietala medzi životom a smrťou. Jej stav bol takmer beznádejný a 8. júla, keď Riada prevážali do špecializovaného zariadenia vo Vaucluse, zomrela.

Riaditeľka nemocnice Saint-Jean-Bonnefonds Jocelyne Leberrová sa k prípadu vyjadrila slovami: „To, čo sa stalo, sa nedalo predvídať.“

Nedalo? Rodičia Geneviéve Psomasovej, ktorí sa obrátili na súd, sa naopak nazdávajú, že vedenie nemocnice bolo povinné predvídať niečo také u ťažkého psychopata. V ten deň boli v nemocnici iba tri ošetrovateľky, ktoré mali na starosti dvadsať pacientov, z toho mnohých nebezpečných. Patril medzi nich aj Riad B., ktorý už raz znásilnil jednu ženu a bol taký nevyspytateľný, že ho chceli previezť do Cadillacu. Prečo ho napriek tomu nechali samého s mladou ošetrovateľkou?

Súd v Saint-Etienne obvinil Riada B. zo zámernej vraždy a požiadal, aby bol obžalovaný podrobený dôkladnému psychiatrickému vyšetreniu.

Geneviéve to však už nepomôže. Podpis lekára, ktorý mu povolil vychádzku, znamenal pre ňu smrť.

-hl-