Príbeh vrahyne: Mladej a príťažlivej Rakúšanky, ktorej sa nepodarilo dokázať koľko ľudí zabila  

1789

Martha Mareková, (1904 – 1938)

Tejto mladej a príťažlivej Rakúšanke sa vlastne nikdy nepodarilo dokázať, koľko zabila ľudí. Odhaduje sa, že to bolo pravdepodobne 15 až 18 mužov, žien i detí. Dôvodom všetkých vrážd bola snaha získať peniaze z ich životných poistiek a ich majetok. Martha Loewensteinová sa ako mladý najdúch začala starať o dožívajúceho boháča Moritza Fritscha, majiteľa siete obchodných domov vo Viedni. Starému pánovi okrem zdravotnej starostlivosti poskytovala i sexuálne služby, za čo sa jej bohate odmenil, zaplatil jej najlepšie školy a nechal ju vyštudovať. Po jeho smrti zdedila celý jeho majetok, hoci nikdy neboli manželmi. Je dôvodné podozrenie, že Martha svojmu starému dobrodincovi pomohla do hrobu jedom. Zakrátko na to sa vydala za elektroinžiniera Emila Mareka, s ktorým mala dve deti. Čoskoro dokázali spolu minúť v radovánkach všetok zdedený majetok a vyvstala otázka, z čoho budú ďalej žiť. Vymysleli teda priehľadný trik s poistením – Marek mal pri ňom prísť o nohu a získať tak veľké peniaze od poisťovne. Podvod však nevyšiel – Marek si neodrezal celú nohu, iba sa trikrát hlboko porezal, čo lekár odmietol uznať ako úraz. Obaja podarení manželia skončili na štyri mesiace vo väzení, pretože sa následne pokúšali podplatiť sestričku, aby na súde dosvedčila, že Marekovi nohu dokaličil chirurg. Neskôr sa museli uspokojiť s malým odškodným a to až vtedy, keď poisťovňa pohrozila exhumáciou tela Moritza Fritscha.
V roku 1932 Marek zomrel na TBC a Martha dostala nejaké peniaze z jeho životnej poistky. Viac však zdedila po zomrelej tete, ktoré jej zanechala dokonca veľký dom. Martha Mareková v ňom začala prenajímať izby, ale tržby za nájomné boli stále málo na životný štýl, ktorý chcela stále dosiahnuť. Ako sirota z chudobných pomerov neustále túžila dostať sa do lepšej spoločnosti a vždy mať veľa peňazí. Preto začala postupne vraždiť nájomníkov v dome. V priebehu rokov 1933 až 1938 ich za nevysvetliteľných okolností zmizlo viac ako desať. Mareková pritom vždy získala veci, ktoré po sebe zanechali. Vždy pred vraždou si totiž dokonale preštudovala pomery, z ktorých nájomníci prichádzali a ich rodinné zväzky. Zabíjala iba vtedy, ak si bola istá, že mŕtvi ani ich majetok nebudú nikomu veľmi chýbať. Mŕtvoly okamžite odstraňovala a osoby, ktoré dovtedy bývali u nej a zmizli, vyhlásili za nezvestné.

Obete boli otrávené táliom

V čase ďalšej núdze ukradla svoje vlastné obrazy a od poisťovne žiadala náhradu škodu. Keď polícia našla obrazy schované priamo v jej dome, putovala do väzenia. Vtedy sa polícii prihlásil syn jednej zo zmiznutých obetí a obvinil Marekovú, že svojich nájomníkov vraždila. Polícia na základe tohto udania našla na dvore dome zakopané telá obetí a po ich exhumácii sa zistilo, že všetky obete boli otrávené táliom. Poisťovací agent si vtedy spomenul, že Mareková mala okrem mŕtvej dcéry ešte aj syna, na ktorého tiež uzavrela vysokú životnú poistku. Okamžite ho vyhľadali a zistili, že aj on už má v tele dávku smrteľného jedu, lekárom sa ho však ešte podarilo zachrániť. Martha Mareková putovala pred súd, kde ju odsúdili na smrť a 6. decembra roku 1938 popravili.

013 (pm)