Príbeh záhadného únosu Nicholasa Barclaye

1194

Nicholas Barclay zmizol v roku 1994 a objavil sa o tri roky neskôr. Nasledovalo šťastné stretnutie s rodinou a potom už sa veci uberali neuveriteľným smerom.

Nicholas Barclay bol trinásťročný chlapec z Texasu, ktorý zmizol v roku 1994 po tom, čo hral basketbal s kamarátmi v neďalekom parku. Frederic Bourdin bol dvadsaťtri ročný Francúz, ktorý sa živil bizarnými podvodmi a robil všetko preto, aby sa udržal nad vodou. Osudy týchto úplne rozdielnych ľudí sa preťali v bizarnom príbehu.

Keď rodina zistila, že Nicholas zmizol, nevolala hneď políciu. Nicholas bol problémový chlapec, často sa túlal,a druhý deň mal státie na súde, ktorý mal rozhodnúť, či ho pošle do domova pre mladistvých delikventov. Rodina sa domnievala, že utiekol, aby sa nemusel zúčastňovať súdu. Neskôr sa ale ukázalo, že chlapec naozaj zmizol. Ak by plánoval útek, vzal by si zrejme so sebou nejaké svoje veci. Z jeho izby ale nezmizlo nič. Polícia rozbehla pátranie po nezvestnej osobe. Nemala však žiadnu stopu, kde by Nicholas mohol byť.

Mohol nasadnúť na autobus a odísť kamkoľvek alebo mohol ísť stopom. Šanca na to, že bude nájdený, rýchlo klesala. Tri mesiace po jeho zmiznutí ale polícia zaznamenala hovor od Jasona Barclayho, Nicholasovho strýka. Ten volal na políciu s tým, že videl Nicholasa, ako sa snaží vlámať do jeho garáže. Keď na miesto dorazila policajná hliadka, Jason im povedal, že Nicholas už utiekol. To bola jediná a posledná správa o Nicholasovi v priebehu celého policajného pátrania.

Po troch rokoch od svojho zmiznutia sa rodina už vzdala akejkoľvek nádeje. Lenže zrazu volala španielska polícia, ktorá vraj Nicholasa našla strateného a vydeseného v jednej dedine. Nasledoval urýchlený prelet do Spojených štátov a stretnutie s rodinou. Všetci boli tak nadšení, že si ani nevšimli závažných rozdielov medzi tým, aký chlapec im pred tromi rokmi zmizol a aký sa im teraz vrátil.

Nicholas bol blondiak s modrými očami. Nicholas, ktorý teraz prišiel, bol brunet. Nebol to divoch ani výtržník, ale skôr tichý a nesmelý chlapec. Úplný opak pôvodného Nicholasa. Napriek tomu nikto z rodiny ani na sekundu nepochyboval, že sa im vrátil ich pravý syn.

Noviny písali o fantastickom stretnutí a konci ako z hollywoodskeho filmu. Nicholas tvrdil, že bol unesený na ceste domov z parku. Potom ho posadili do lietadla do Európy. Tam sa stal v podstate sexuálnym otrokom jedného gangu. Jeho únoscovia mu zmenili farbu očí a nafarbili vlasy, tak vysvetlil rozdiely vo výzore. Podarilo sa mu utiecť a bol nájdený španielskou políciou.

Výpoveď Baclaye ale vzbudila podozrenie vyšetrovateľa Charlie Parkera. Práve tvrdenie o zmene farby očí sa mu zdalo podozrivé, o ničom podobnom nepočul a pochyboval, že by k takejto veci nejaký gang pristúpil. Rovnako tak sa mu nezdal rozdiel v osobnostnej charakteristike. Chápal, že traumatizujúce zážitky mohli chlapca zmeniť, ale tušil, že to nebude len to. Chlapec sa mu totiž nezdal v skutočnosti nijako traumatizovaný, navyše sa mu javil starší ako oných udávaných 16 rokov.

chameleon Sám Parker bol prekvapený, keď sa jeho podozrenie rýchlo potvrdilo. Chlapec nemal 16, ale 23 rokov. A nebol to Charlie Parker, ale Francúz menom Frederic Bourdin. Ten bol Interpolu dobre známy pod prezývkou Chameleon. Bol to podvodník, ktorý sa špecializoval na to, že sa vydával za zmiznuté deti. Vytváral si takto nové identity. Interpol ho dlho hľadal a podozrieval ho, že sa takto vydával za 500 rôznych ľudí.

Bourdin sa dopočul o prípade zmiznutého Nicholasa Barclaye a zistil si o ňom všetky verejne dostupné informácie. Potom sa ním doslova stal. Dokázal takto balamutiť španielsku políciu, FBI aj rodinu Barclayových po takmer tri mesiace. Aj keď nie všetci v Barclayovej rodine jeho klamstvám uverili. Práve strýko Jason mal veľké podozrenie, ale potom sa predávkoval drogami a zomrel, takže už nemohol sám podvodníka odhaliť.

Bourdin bol uväznený a odsúdený na šesť rokov väzenia za podvod. Bolo to dvakrát toľko, než koľko žiadal žalobca. Lenže vec mala ešte ďalší háčik. Bourdin tvrdil, že Barclayovi si celú vec so zmiznutím svojho syna vymysleli. Museli predsa hneď poznať, že mu nie je podobný a že pred nimi nestojí ich syn. Aké mali motívy k tomu, aby podvodníka tak vrelo prijali? Zrejme sa sami snažili niečo zakryť. Zrejme niekto z Barclayovej rodiny Nicholasa zabil a veľmi im prišlo vhod privítať medzi sebou jeho náhradu. Podvodník podvodníka neprezradí.

Bol to opäť vyšetrovateľ Parker, kto Bourdinovým teóriám doprial sluchu a rozhodol sa ich preveriť. Vychádzal z predpokladu, že Nicholas bol agresívny a rodina z neho šalela. Niekoľkokrát u nich bola polícia kvôli problémom so synom. Parker dospel k záveru, že Barclayovci nie sú bez viny na synovom zmiznutí, a rozhodol sa zistiť, čo s ním majú spoločné. Dodnes sa prípadom zaoberá a je stále presvedčený, že zmiznutie Nicholasa Barclaye mohla byť vražda, ktorú sa rodine podarilo utajiť. Jediné, čoho sa môže držať, je výpoveď Bourdina, ktorý povedal jasne: Niečo sa v tom dome stalo, ale nemôžem to dokázať.