Skolila ho vlastná chamtivosť

648

Peter bol síce človek temperamentný, spoločenský, ba dokonca i dobrosrdečný, ale akosi sa mu vymkla z rúk jeho choroba – kleptománia. Bol nesvoj, ak denne niečo neu­kradol. Aspoň drobnosť.

Tak ako plynul život, utekali i roky a on sa pomaly dostával od svojej choroby k profesionálnej zlodejine.

Osud ho zavial do spoločnosti, kde sa mu jeho osvojené grify neosvedčili. Prichytili ho. Našťastie či nešťastie, boli to ľudia, ktorí jeho štýl ovládali podstatne lepšie ako on.

Odmena či trest? Donútili ho pracovať pre nich. A tu sa začína jeho skutočný život, tu sa začína rozvíjať jeho vrodený talent. Konečne prišla jeho šanca – tu v organizovanej mafii.

Mal radosť zo seba. Bol ešte mladý a už sa obklopil bohatstvom, ktoré iní nedosiahli za celý svoj život. Darilo sa mu. Túžba mať viac a viac narastala.

Dlho premýšľal, ako prejsť cez rozum svojim „kolegom“. Až raz, keď jeho chamtivosť zvíťazila nad obozretnosťou, urobil svoju osudovú chybu. Pri prepade banky ich ako z jasného neba vyrušili policajti. Museli prchať čo najskôr. Z dobre naplánovanej prepadovky sa stala iba obyčajná chaotická zlodejina.

Podarilo sa mu zmiznúť i s piatimi vrecami peňazí v útrobách kanála. Po takmer 3-hodinovom blúdení špinou presiaknutý Peter vyšiel konečne na povrch zemský a s úľavou zistil, že ho nik nesleduje. Počkal do zot­menia, až potom sa vybral domov. Cestou mu mozog vibroval na plné obrátky. Doma sa osviežil kúpeľom, prezliekol sa do nových šiat a – dlho sa nezdržal. Vedel, že polícia ho nebude hľadať, veď nik nevedel ako vyzerá. Pobalil si veci a s tými najoptimistickejšími predsavzatiami vykročil do nového života.

o  o  o

Na vidieku si kúpil dom, časom si založil rodinu a žil spokojným životom. V tej usporiadanosti každodenného života zabudol i na svoje svedomie. Ba dokonca zabudol na jednu veľmi dôležitú vec. Skutočnosť, že zanechal v kaši svojich troch profesionálnych „spolupracovníkov“. Tvrdých chlapov, ktorí nezabúdali a nikdy neodpúšťali. Boli trpezliví a snorili, trebárs by sa mali dočkať vendetty o dobrých pár rokov!

Peter, vzorný otec dvoch už školopovinných detí, akokoľvek urobil hrubú čiaru za svojou minulosťou, nevyhol sa svojmu osudu. V jedno krásne ráno pri otváraní okna naposledy pocítil životodárnosť vychádzajúceho slnka.

Trest prišiel v podobe olovenej guľky. Ani si nestačil uvedomiť, prečo vlastne – že ho skolila jeho vlastná chamtivosť.

/ko-čit/