Žiť Americky Sen!

674

 

Prvýkrát som išla na takzvaný kemp program na ktorý ma nahovorila kamarátka ktorá to už absolvovala. Ten nápad sa mi páčil ale človek si nebol celkom istý čo ho čaká a kam to vlastne ide. Keď sme dorazili ja a moji dvaja spolužiaci do blízkeho mestečka, vyzdvihli nás a odviezli na miesto ktoré sa mi stalo osudové. Miesto, kde sme mali pracovať bol rodinný rezort, ktorý existoval už viac než sto rokov. Ale keď sme prechádzali lesom ktorý nemal konca kraja a konečne došli do kempu a odprevadili nás do nášho budúceho príbytku (mimochodom,  nespadne to?) kde strávime skoro 4 mesiace tak som preklínala moju kamarátku, že načo som sa to dala nahovoriť. Ale hneď ten večer nám na dvere klopala prvá americká návšteva a boli sme pozvaný na prvú kempovskú party. To bolo prvé miesto, kde som sa zoznámila s americkou kultúrou pitia spojenou s hrami. Jednou z aktivít bola aj hra ‘Caps’ alebo triafanie viečok s fľašky do pohára s pivom ktorá ma hneď chytila, ale keďže nepijem pivo bola som ochotne predstavená babskému pivu, Smirnoffu ( jedna s mojich osudových lásokJ). Ráno mi toto miesto učarovalo prostredím ktorým bol kemp obklopený; krásne jazero, hory, lesy, a chipmankovia na každom kroku.

A tak som začala môj život v divočine. Ráno práca v chatkách kde sme upratovali a večer párty. No a párty sme mali ozaj  každý večer. Oficiálné aj neoficiálné párty kde témy boli rôzne: Hawain party, Pims and hos, Passport party, Mexican party, typická Prome party, 80’s party, a tak ďalej. Aj náš zamestnávateľ organizoval program pre zamestnancov formou piknikov na ostrove alebo párty v stodole, čo bola veľká sranda. Na ostrove sme grilovali, kúpali sa v jazere a večer na dohárajúcej pahrebe nás naši americky kamaráti učili umeniu robenia najlepších smores.

Party v stodole bol tiež zážitok. Stoly pokryte kockovanými obrusmi sa prehýbali pod lobstermi ktorého som jedla ináč po prvý krát v živote, grilovaným mäsom, šalátmi, a cookies a lákali nás aby sme sa najedli do prasknutia. Neskôr sme to vytancovali v stodole pri živej kapele s ktorou sme ku koncu spievali aj my na plne hrdlo.

A ani to veľké mesto nebolo tak ďaleko. Boston, ktorý viac európsky ani nemôže byt, bol asi dve hodiny od miesta, kde som pracovala. Chodili sme tam vždy keď sa dalo či už na prehliadku mesta, na výstavu Degasa, na baseball alebo do baru. Dokonca sme si raz večer ‘požičali’ auto s kempu a usli sme do Bostonu kde sme tancovali do 4 ráno. Na druhy deň v kempe sme samozrejme vstavali do roboty na siedmu a preklínali hlúpy nápad ale predsa sme sa len neskôr usmievali, že to len predsa stalo za to.

Toto miesto uprostred hustých lesov bol raj na zemi. Bývanie a jedlo bolo zadarmo, čo bolo vynikajúce, ale nie ak ste chceli odíst s tou istou váhou ako ste prišli. Tým ‘brownies’ sa proste nedá odolať. Bývanie bolo naozaj na divoko v spoločnosti myšiek a veveričiek ktoré vám kradli sladkosti rovno z pred nosa. Medvede a soby sme stretávali na každom kroku a nad jazerom nám nad hlavami krúžil orol bielohlavý. Tiež mám skúsenosť so starostlivosťou o malého medvedíka čistotného s ktorým som sa veľmi ťažko lúčila. Ozajstný život v divočine. Ale tu dobrodružstvo nekončilo.

V kempe sme dokonca mali k dispozícii vlastné loďky, kanoe, kajaky, vodne bicykle, plachetničky, a cele dni sme trávili na vode učením ako správne plachtiť. Život mimo kempu akoby ani neexistoval. Dni sme vypĺňali bicyklovaním, túrami na blízky kopec, hraním softbalu, volejbalu, plávaním, mali sme vlastnú klubovňu kde sme mali turnaje pingpongu alebo biliardu. V nasej staff-kuchyni sme si varili národné jedla a pozývali našich novo nadobudnutých kamarátov na zemiakové placky alebo štrúdľu. Každú stredu sme mali miesto klasického obedu piknik na lúke kde sme jedli typické hamburgery ktoré mimochodom chutia úplne inak ako tie ktoré poznáme s fast food.

Samozrejme po čase treba aj trochu vypadnúť a zmeniť vzduch. Tak sme si požičali auto s kempu alebo nás zobral nejaký ochotný amík a vyrazili sme na čínu, na koncert, alebo na nákupy do ‘Malls’ kde sme strávili hodiny. Zážitok bol tiež oslavy na deň nezávislosti, keď stovky ľudí ležalo alebo sedelo na veľkom poli a spoločne sledovalo ohňostroj ktorý sa veľkosťou vyrovnal tým veľkomestským.

Niektorý domáci nás pozvali aj do ich domov blízko kempu kde sme strávili čas v hot-tub, skákaním na trampolíne, a samozrejme hraním caps alebo beer-pong (ďalšia hra na ktorú treba pivoJ). Na jeden zážitok obvzlášt nezabudnem. Keď sme navštívili jednu takú domácu party ocitli sme sa na doku ku ktorému bol priviazaný čln. Ale čoskoro sme zistili, že to bolo naopak. Ten dok sa totiž začal hýbať lebo bol pripojený k člnu a tak sme vyrazili na výlet po jazere. Ale nebolo to jedine prekvapenie. K výbave patril tiež gril, veľký matrac na ležanie, gauč, a asi zle vidím, aj hot-tub. Tak sme krúzovali po celom jazere až do rana, hoveli si v teplej vode s drinkom v jednej a steakom v druhej ruke.

Samozrejme trebalo aj íst´ trochu cestovať a vidieť iné časti tej ‘zlej a pokazenej’ Ameriky. Už piate leto som sa vracala na to iste miesto do New Hampshiru a preto človek potrebuje zmenu. V USA sú miesta, ktoré treba jednoducho vidieť. Obišla som si cele Nové Anglicko ako Vermont, Maine, New Hampshire, Massachuset, Rode Island, New York,  ďalej to bola Virginia, South Carolina, Georgia, Florida, Minesota, Mineapolise, Connecticut, South Dacota. Prešla som si aj tie väčšie mestá ako Washington city, NY city, Chicago, Boston, Atlanta, Tampa na Floride, Montreal v Kanade, a tak ďalej a tak ďalej… .Takže o cestovanie nebolo núdza.

Čo sa týka ľudí, môžem povedať, že sú ako kdekoľvek. Nájdu sa aj takí, ktorí nie sú vždy pochuti ale všetci sú veľmi ústretoví a môže sa stať, že sa zdajú až moc priateľskí, čo u nás Slovákov vyvoláva pocit neúprimnosti, ale aj po šiestich letných sezón strávených na tomto kontinente mam stále priateľov Američanov, ktorí mi dokonale sadli. Niektorých stretávam doteraz a dokonca ma prišli aj navštíviť na Slovensko a ktorí ostanú mojimi priateľmi navždy.

A čo mi vlastne Amerika dala okrem zábavy a najkrajších chvíľ môjho života? Tou najhlavnejšou skúsenosťou bolo žiť v inej krajine a postarať sa sama o seba. Naučila som sa byť viac  sebestačná a nemať strach objavovať nové. Život je o spoznávaní a to sa nedá len tak z gauča pozeraním televízie. Treba ho vidieť vlastnými očami a ucítiť vlastnými rukami. Treba to skúsiť, ak chcete niečo zažiť a vôbec sa netreba báť. Získala som nové pracovné aj spoločenské skúsenosti a stretla som množstvo zaujímavých ľudí z rôznych krajín. Mala som možnosť cestovať a stretnúť nové kultúry a samozrejme nemôžem zabudnúť na jazykové zdokonaľovanie. Samozrejme začiatky sú trocha ťažšie. Nové prostredie, noví ľudia, jazykové problémy ale čo je na tom najkrajšie je ten pocit, že si s tým dokážem poradiť aj sama. Možnosť cestovať do štátov mi dalo pocit zodpovednosti a samostatnosti, ale tiež možnosť poriadne si užiť života a to najhlavnejšie veľa nových priateľovJ.