Veľká noc je pre väčšinu ľudí sviatkom osláv jari – znovuzrodenie hrá veľkú úlohu v pôvodnom pohanskom sviatku ale aj v jeho kresťanskej obdobe. Nemenej dôležitý je ale aj motív smrti – Ježiš Kristus na Veľký piatok zomiera na kríži po trýznivom mučení. Ukrižovanie bolo dlhé stáročia bežným spôsobom mučenia a popráv zločincov, čo vlastne ale obete vrátane Krista zabilo?
Ježiš Kristus bol dlhú dobu tŕňom v oku rímskym aj niektorým židovským obyvateľom Jeruzalema. Pilát Pontský nad ním nakoniec vyniesol rozsudok smrti.
Ježiša ale najprv zbičovali
„Vojaci používali biče z kožených remienkov, do ktorých boli vpletené kovové guľôčky. Keď sa bič dotkol tela, guličky spôsobovali hlboké modriny a pomliaždeniny, ktoré sa pri ďalších úderoch roztrhli. Okrem toho boli na bičoch ostré kúsky kostí, ktoré v mäse spôsobovali škaredé tržné rany. Chrbát bola tak rozbitá, že niektoré hlboké rany občas obnažili chrbticu. Bičovanie zasiahlo celé telo od ramien cez chrbát po zadok a zadnú stranu nôh. Bolo to jednoducho príšerné,“ opísal v knihe Leeho Strobela Dr. Alexander Metherell. Mnohé obete rímskeho bičovania umierali ešte predtým, než ich vôbec stihli ukrižovať.
Pretože horizontálny trám kríža nebol spojený s tým vertikálnym – ten bol trvale zasadený v krajine -, Ježiša už pribitého k drevu vyzdvihli do vzduchu a pripevnili k druhej časti kríža. Tam mu nohy pribili ďalšími klincami, opäť rozdrvili dôležité nervy a opäť mu spôsobili nepredstaviteľnú bolesť.
Metherell tvrdí, že v tej chvíli sa Kristovi naviac vykĺbili obe ramená a paže sa roztiahli až o pätnásť centimetrov. Kristus totiž pod chodidlami nemal často vyobrazený klin, na ktorý by si mohol stúpnuť, a tak sa plnou váhou svojho tela zavesil za prebodnuté ruky.
Čo ale Krista vlastne nakoniec zabilo?
Bežne sa uvádza, že ukrižovaní ľudia umierali na udusenie. „Keď človek visí vo vertikálnej polohe,“ vysvetľoval, „stáva sa z ukrižovania bolestne zdĺhavé umieranie v dôsledku nedostatku kyslíka. Je to preto, že ťah pôsobiaci vďaka hmotnosti tela na svaly a bránicu dostane sa hrudný kôš do nádychové polohy. Takže ak chce človek vydýchnuť, musí sa vzoprieť na nohách, aby na okamih uvoľnil napätie svalov. Pritom klinec pretrhne kožu na nohách a nakoniec sa zablokuje o záčlenkové kosti. Keď sa ukrižovanému podarí vydýchnuť, môže sa na okamih uvoľniť a znovu sa nadýchnuť. Pre ďalšie výdych sa opäť musí vysunúť nahor, pričom si skrvavený chrbát rozodiera o hrubé drevo kríža. To pokračuje tak dlho, dokiaľ obeť nezoslabne vyčerpaním natoľko, že sa už nedokáže vzoprieť a znova vydýchnuť. „
K tomu všetkému sa ale pridáva aj respiračné acidóza – veľké množstvo oxidu uhličitého, ktorý sa v krvi rozpúšťa ako kyselina uhličitá, zvyšuje kyslosť krvi, čo spôsobuje nepravidelný srdcový tep – Ježiš už pravdepodobne kvôli hypovolemickému šoku trpel pre zmenu rýchlym srdcovým tepom. Jeho celkový stav tak spôsobil v závere mučenia zlyhanie srdca a smrť.
