B. BUGÁR: Nikdy sme neboli súčasťou KDH, aj keď v roku 1989 boli také snahy

Pre TASR to povedal predseda Mosta-Híd a bývalý predseda MKDH Béla Bugár.
Úvahy o jednej kresťanskej strane podľa neho rezonovali krátko po 17. novembri, keď medzi ľuďmi už kolovala výzva zakladať kresťanskodemokratické kluby, ktoré boli neskôr základom pre KDH aj MKDH. „Začali sa budovať kluby maďarských kresťanských demokratov v rámci KDH, ale hneď na ustanovujúcom sneme strany bolo jasné, že sa nedá spolu a ani sme spolu neboli. Od prvého snemu sme fungovali samostatne,“ zdôraznil Bugár.
Reagoval tým na vyjadrenie bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského, podľa ktorého MKDH vzniklo vyčlenením maďarskej zložky z Kresťanskodemokratického hnutia. „Dokonca MKDH bolo pôvodne v rámci KDH. Vychádzalo sa z toho, že kresťansko-demokratické hnutie je nadnárodné a v rámci neho budú aj Maďari. Ale pomerne skoro, azda v januári 1990, sa medzi maďarskými kresťanskými demokratmi presadila myšlienka, aby si založili vlastnú stranu,“ povedal pre TASR Čarnogurský. „Najmä v prvom období nie všetci angažovaní Maďari prešli do MKDH, niektorí ostali v KDH. Napríklad autorom zákona o zrovnoprávnení cirkevného a štátneho sobáša bol maďarský poslanec za KDH Hamerlík,“ poznamenal Čarnogurský.
„Boli rokovania aj s KDH, nedošlo k dohode a vytvorilo sa MKDH,“ spresnil Bugár, ktorý sa po roku stal historicky druhým predsedom MKDH. „Prvým bol pán Kálmán Janics,“ pripomenul významného obhajcu práv maďarskej menšiny, ktorý aj po zvolení Bugára za lídra strany ostal čestným predsedom.
Okrem MKDH sa krátko po Nežnej revolúcii formovali ešte dve významné maďarské strany – Spolužitie vedené Miklósom Durayom a liberálna Maďarská občianska strana. „Ako separatistické nie,“ odpovedal Čarnogurský na otázku, či sa v niektorej z týchto strán v časoch zmeny režimu formulovali aj separatistické myšlienky. Bugár poznamenal, že najradikálnejšou stranou bola Durayova. „Radikálne bolo Spolužitie, pán Duray and company,“ podčiarkol.