Hneď na začiatku sa spýtam : Operný spev? Kde si k tomu prišla?
(Smiech) Doma, pred televíznou obrazovkou. Mala som tak päť rokov a dávali v televízii sfilmovanú operu Carmen. Spievala som všade. V záhrade za kríkmi, na záchode, po ceste, všade. Raz mi moja teta, u ktorej som bola na prázdninách ponúkala peniaze, aby som prestala na chvíľu spievať. Prestala som, kúpila som si cukrového kohútika – lízanku, a keď som ju dojedla, spievala som si ďalej. Keď som sa prespievala až do finále súťaže Petra Dvorského Zorničkin Slávik, pýtali sa ma, po čom túžim, a ja im na to, že spievať v opere Carmen! Dosť som všetkých prekvapila, pretože to bola súťaž v spievaní ľudových piesní a všetci sme tam boli z prvého stupňa základnej školy. Ktoré malé decko má taký sen? Dvorský mi vtedy povedal, že si raz tú Carmen zaspievame. Po rokoch sme spolu spievali, ale nie Carmen, ale duet z opery Predaná nevesta v Štátnej opere v Prahe.
Ako sa študuje operný spev ?
Na štúdium tohto odboru určite nestačí päť ani šesť rokov na vysokej škole pod dozorom pedagógov. Ak sa totiž nenarodíte s obrovským talentom pre spev a s prirodzeným posadením hlasu, ako niektorí šťastlivci, budete si musieť každý jeden tón oddrieť, až pokým sa neosvojí aspoň čiastočne správna technika spevu. Vtedy sa vám už tých päť rokov bude zdať ako zanedbateľná doba z celoživotného zdokonaľovania sa.
Dozvedel som sa, že keď si nastupovala na VŠMU, spôsobila si malú vzburu! Čo to bolo?
S odstupom času to už nenazývam vzburou. Po prijatí na hudobný odbor sa štandardne píše žiadosť o pedagóga. V podstate si študent vyberá svojho učiteľa, guru, ak chceš, ktorý ťa vedie v nejakej už rozpracovanej technike, ako študent hrá alebo spieva. Je to dosť citlivá a dôležitá vec. No a nám sa vtedy stalo, že dekan žiadostiam mnohých študentov spevu nevyhovel. Mohli alebo sklopiť hlavu a študovať u niekoho, koho technika a spôsob práce je na míle vzdialený tomu, čomu ste sa pred tým roky venovali, alebo jednoducho prerušiť štúdium. Na školu som šla práve kvôli pedagógovi, ktorého mi nepridelili, takže môj pobyt na VŠMU nemal pre mňa zmysel. Po roku sa situácia utriasla a dekan mi nakoniec pridelil pedagóga, ktorého som chcela a potrebovala. A tak som znova nastúpila.
Čo to znamená stať sa opernou speváčkou?
(Smiech.) Bez make upu nejsť ani vyniesť odpadky, nosiť šály a nechať sa hýčkať. Tak si to myslel? (Smiech.) Samota, dril, perfekcionalizmus, ak chceš byť skutočne dobrý. A tiež trochu strach. Keď herec zabudne text, nič sa nedeje, vymyslí si niečo, kolegovia mu pomôžu, ale keď sa operný spevák postaví pred divákov a nevyjde z neho ani hláska, nik mu nepomôže. Je v tom sám. To je tá samota. Ale mojou najväčšou nočnou morou je choroba. Raz som sa vybrala na súťaž a deň pred ňou som ochorela. Napriek tomu som sa súťaže zúčastnila, aj keď som mala strach, že si môžem ublížiť. Z tohto majú všetci speváci absolútnu paniku. Pred veľkým koncertom sa snažím skoro vôbec nerozprávať, aby bol hlas odpočinutý. Utiahnem sa domov a snažím sa s nikým nekomunikovať. Hlasivky sa môžu preťažiť rovnako ako svaly športovca. Vieš, ale aj napriek tomu všetkému to stojí za to.
Dostala si už zlú kritiku?
V novinách? Tam ešte nie. Ale aj to príde. Každý si tým musí prejsť. Bolo by čudné, keby som zožínala len samé chvály. I keď najhoršie sú asi také tie vlažné reakcie. Nemastné neslané…. Ale hrozné je, keď speváka vypískajú. Stalo sa to môjmu talianskemu kolegovi, s ktorým som spievala operu Don Giovanni v Taliansku. Chudák, v ten deň sa mu veľmi nedarilo a rozhýč-kaní talianskí diváci ho normálne „vybučali“. Ľutovala som ho. U nás sa niečo také dúfam nikdy nestane. Ani neviem, či je to dobre, alebo zle. Raz som bola s kamarátom v SND a orchester hral v jednu chvíľu veľmi zle. Komentovali sme to a pred nami sediaca pani sa otočila a hrozne nás sfúkla, že „ak tomu nerozumieme, tak nech sme aspoň ticho a nerušíme ostatných“. Ale to bol len taký príklad, nemôžem to zovšeobecňovať.
Ako to, že nie si tučná? Operné speváčky sú predsa tučné, nie?
No vôbec! Si ako jeden mamin známy, ktorý mi povedal, že zo mňa nikdy operná speváčka nebude, pretože nie som tučná! To je strašné klišé. Dnes už to tak vôbec nie je! Pozri sa na Ľubicu Vargicovú, Angelu Gheorgiu, Renee Flaming a ostatné veľké speváčky, aké sú krásne a aké majú postavy! Okrem toho, neveril by si, ako operné speváčky pracujú svalmi! Raz som bola na jednom workshope, kde nás učili trénovať bránicu. Vrátila som sa domov a hovorím sestre, nech zatne päsť a vtlačí mi ju pod rebrá. Oprela som sa o stenu a stačil jeden koncentrovaný pohyb bránicou a päsť jej vyletela, nech tlačila akokoľvek. Potom to začala testovať na mne celá rodina, aby uverili. (Smiech.)
Môžem to vyskúšať aj ja?
(Smiech.) Jasné! No radšej nie.
