Československo oslobodzovali nielen Rusi, ale aj Rumuni. 60 tisíc ich tu zomrelo

963

Pri súčasných debatách o úlohe vlasovcov pri oslobodzovaní Prahy a emóciách rozvírených okolo odstránenia sochy maršala Koneva je dobré si pripomenúť, že to boli nielen Rusi, ktorí z východu postupovali na naše územie, aby porazili nacistov. Našu krajinu oslobodili aj stotisíce Rumunov, z ktorých tu 60 tisíc položilo svoje životy.

Rumunský vojnový osud bol podobne zložitý ako osud Slovenska alebo Fínska. Rumunsko sa pod vedením premiéra Iona Antonesca (1882-1946) stalo spojencom nacistického Nemecka a poskytlo mu mimoriadne dôležité ropné polia v Ploesti, o ktorých sám Hitler vyhlásil, že bez nich je pre Nemecko vojna stratená. Iné väčšie náleziská ropy totiž k dispozícii nemal. A tak Rumuni bojovali na východnom fronte po boku wehrmachtu a zúčastnili sa aj obrej bitky pri Stalingrade. Práve cez ich pozície sa prehnali Rusi, keď obkľučovali Paulusovu 6. armádu v meste na Volge.

Lenže vojnové šťastie veľmi rýchlo Osu opúšťalo a v druhej polovici roku 1944 už bolo každému jasné, že vojna je prehraná. Kráľ Michal I. vykonal štátny prevrat, zbavil moci Antonesca a vystúpil zo spojenectva s Nemeckom. Naopak 7. septembra vyhlásilo krajinám Osi vojnu. Rumunské jednotky začali spoločne s Červenou armádou postupovať na západ. Na konci roku 1944 prekročili hranice Slovenska. Spoločne s nimi postupoval aj 1. československý armádny zbor pod velením generála Ľudovíta Svobodu. Do bojov sa zapojilo aj rumunské letectvo.

Najväčší masoví vrahovia v dejinách

Rumunská kráľovská armáda bola na jeseň 1944 včlenená do zostavy 2. ukrajinského frontu Červenej armády pod velením maršala Malinovského a od decembra toho istého roku sa zúčastnila – spoločne so sovietskymi aj československými vojskami – bojov na území ČSR. Išlo najmä o 1. armádu generála Vasile Atanasia a 4. armádu generála Nicolaa Dascalesca. V Československu bojoval ešte 2. rumunský tankový pluk aj rumunský letecký zbor. Rumunské ozbrojené sily operujúce v našej vlasti tvorili celkom 17 divízií a takmer 250 000 mužov.

Od Norimberského procesu s nacistickými  monštrami uplynulo 74 rokmi

Rumuni sa prebíjali hornatým Slovenskom a mali obrovské straty. Sovieti im totiž nedodali žiadne kvalitné zbrane, navyše nesmeli použiť ani tanky. Sovieti odmietali tanky nasadzovať v hornatom teréne a to isté nariadili aj Rumunom. Aj rumunské letectvo, zahŕňajúce 250 lietadiel, malo v boji o Československo päťdesiatpercentné straty. Bombardovalo napríklad Zlín, kde spôsobilo pomerne veľké škody.

Československý letci potopili nacistickú ponorku, v ktorej unikali pohlavári s pokladom

Rumuni prenikli na Moravu a postupovali smerom na Vysočinu, oslobodzovali mestá ako Bzenec, Uhorský Ostroh, Kyjov, Uhorský Brod, Humpolec a Boskovice. Zdrvujúce straty utrpel ich jediný tankový pluk. Keď dorazili po mnohých tvrdých bojoch do Tábora, zostali im všetkého všade dva bojaschopné tanky. Tie potom slávnostne prešli Prahou v rámci slávnostnej vojenskej prehliadky 17. mája 1945.

TOP: Rumunsko: Bývalý kráľ Michal sa po 65 rokoch prihovorí poslancom v parlamente

V bojoch o Československo padlo alebo bolo zranených 66 495 rumunských vojakov. V debatách o oslobodení Československa by sme nemali zabúdať aj na týchto mužov, ktorí si tiež zaslúžia našu vďačnosť.