Pri súčasných debatách o úlohe vlasovcov pri oslobodzovaní Prahy a emóciách rozvírených okolo odstránenia sochy maršala Koneva je dobré si pripomenúť, že to boli nielen Rusi, ktorí z východu postupovali na naše územie, aby porazili nacistov. Našu krajinu oslobodili aj stotisíce Rumunov, z ktorých tu 60 tisíc položilo svoje životy.
Rumunský vojnový osud bol podobne zložitý ako osud Slovenska alebo Fínska. Rumunsko sa pod vedením premiéra Iona Antonesca (1882-1946) stalo spojencom nacistického Nemecka a poskytlo mu mimoriadne dôležité ropné polia v Ploesti, o ktorých sám Hitler vyhlásil, že bez nich je pre Nemecko vojna stratená. Iné väčšie náleziská ropy totiž k dispozícii nemal. A tak Rumuni bojovali na východnom fronte po boku wehrmachtu a zúčastnili sa aj obrej bitky pri Stalingrade. Práve cez ich pozície sa prehnali Rusi, keď obkľučovali Paulusovu 6. armádu v meste na Volge.
Lenže vojnové šťastie veľmi rýchlo Osu opúšťalo a v druhej polovici roku 1944 už bolo každému jasné, že vojna je prehraná. Kráľ Michal I. vykonal štátny prevrat, zbavil moci Antonesca a vystúpil zo spojenectva s Nemeckom. Naopak 7. septembra vyhlásilo krajinám Osi vojnu. Rumunské jednotky začali spoločne s Červenou armádou postupovať na západ. Na konci roku 1944 prekročili hranice Slovenska. Spoločne s nimi postupoval aj 1. československý armádny zbor pod velením generála Ľudovíta Svobodu. Do bojov sa zapojilo aj rumunské letectvo.
Rumunská kráľovská armáda bola na jeseň 1944 včlenená do zostavy 2. ukrajinského frontu Červenej armády pod velením maršala Malinovského a od decembra toho istého roku sa zúčastnila – spoločne so sovietskymi aj československými vojskami – bojov na území ČSR. Išlo najmä o 1. armádu generála Vasile Atanasia a 4. armádu generála Nicolaa Dascalesca. V Československu bojoval ešte 2. rumunský tankový pluk aj rumunský letecký zbor. Rumunské ozbrojené sily operujúce v našej vlasti tvorili celkom 17 divízií a takmer 250 000 mužov.
Od Norimberského procesu s nacistickými monštrami uplynulo 74 rokmi
Rumuni sa prebíjali hornatým Slovenskom a mali obrovské straty. Sovieti im totiž nedodali žiadne kvalitné zbrane, navyše nesmeli použiť ani tanky. Sovieti odmietali tanky nasadzovať v hornatom teréne a to isté nariadili aj Rumunom. Aj rumunské letectvo, zahŕňajúce 250 lietadiel, malo v boji o Československo päťdesiatpercentné straty. Bombardovalo napríklad Zlín, kde spôsobilo pomerne veľké škody.
Československý letci potopili nacistickú ponorku, v ktorej unikali pohlavári s pokladom
Rumuni prenikli na Moravu a postupovali smerom na Vysočinu, oslobodzovali mestá ako Bzenec, Uhorský Ostroh, Kyjov, Uhorský Brod, Humpolec a Boskovice. Zdrvujúce straty utrpel ich jediný tankový pluk. Keď dorazili po mnohých tvrdých bojoch do Tábora, zostali im všetkého všade dva bojaschopné tanky. Tie potom slávnostne prešli Prahou v rámci slávnostnej vojenskej prehliadky 17. mája 1945.
TOP: Rumunsko: Bývalý kráľ Michal sa po 65 rokoch prihovorí poslancom v parlamente
V bojoch o Československo padlo alebo bolo zranených 66 495 rumunských vojakov. V debatách o oslobodení Československa by sme nemali zabúdať aj na týchto mužov, ktorí si tiež zaslúžia našu vďačnosť.
