Cibuľa slúžila v stredoveku ako platidlo, ľudia si ju dávali aj ako dar

467

Kúpiť cibuľu, to je na nákupnom zozname dnešných ľudí úplne bežná vec, položka za pár centov. Avšak v stredoveku bola cibuľa niečím úplne výnimočným a tiež jej hodnota bola úplne iná ako dnes.

Cibuľa bola známa už v dávnoveku. O jej použití sa dozvedáme napríklad z hlinených tabuliek Sumerov, zmieňuje sa o nej Biblia, staroegyptské papyrusy aj učené knihy starovekej Indie a Číny, a to hlavne v súvislosti s liečebnými účinkami. Nie je presne známe, kedy sa začala cibuľa pestovať pre konzumáciu. Zrejme to bolo v dobe bronzovej v oblastiach dnešného Iránu a Pakistanu. Cibuľa bola tiež často súčasťou jedla robotníkov pracujúcich na starovekých egyptských pyramídach.

Prvé zmienky o tom, ako v kuchyni používať cibuľu, máme zo spisov rímskeho gurmeta Apicia. Okrem soli bola cibula jedným z prvých korenín ľudových vrstiev. Rímski poľnohospodári cibuľu nazývali „unio“, čo sa mohlo preložiť nielen ako „cibuľa“, ale aj ako „veľká perla“.

Cibuľa bola každopádne jednou z prvých plodín, ktorú ľudia začali pestovať. Je jednoduchá na vypestovanie, dokáže sa adaptovať na rôzne podnebie, veľmi ľahko sa prepravuje aj skladuje. Často sa skladovala takpovediac na horšie časy, kedy už zásoby inej zeleniny došli. Niet divu, že obľuba cibule rástla a rozšírila sa od Ďalekého východu až po Egypt. V ňom bola cibula dokonca symbolom večného života. Bola dávaná do hrobiek faraónov a veľmožov. Na očné jamky faraóna Ramsesa IV. boli po jeho smrti položené cibule. Egyptskí kňazi boli tiež na maľbách vyobrazovaní s cibuľami.

To Gréci sa na cibuľu pozerali bez týchto náboženských aspektov a brali ju čisto pragmaticky. Poznali jej liečivé účinky, takže ju s obľubou konzumovali atléti. Z rovnakého dôvodu ju v Ríme vo veľkom jedli tiež bojovníci, ktorí sa ňou dokonca potierali.

V stredoveku potom bola cena cibule taká, že slúžila ako svojho druhu platidlo. Chudobnejší ľudia cibuľou platili nájmy alebo poplatky, dávala sa tiež ako svadobný dar. V 16. storočí bola vtedajšími lekármi cibuľa doporučovaná ako liek na ženskú neplodnosť.

Európania si vzali cibuľu so sebou tiež na svoje zámorské výpravy, takže nechýbala ani v Amerike potom, čo tam dorazili Španieli. Pestovanie cibule sa tak v Novom svete začali venovať už prvý kolonisti. Podľa niektorých zdrojov to bola vôbec prvá plodina, ktorú tam kolonisti začali pestovať. Ovšem miestny Indiáni už dávno pred príchodom Európanov poznali divokú cibuľu, ktorú zbierali pre jej chuť aj liečivé účinky. Používali ju tiež na prípravu liečivých sirupov alebo na výrobu farieb. Cibuľa je skrátka neoddeliteľnou súčasťou ľudskej histórie a zrejme to tak bude aj v ďalších storočiach.