Na slobode už je takmer 12 rokov. Rovnaký počet rokov strávila dcéra českého emigranta vo väzení za zabitie troch dievčat. Prípad vraždiaceho „Kena“ Paula Bernarda a „Barbie“ Karly Homolkovej šokoval Kanadu a dodnes vyvolá mnoho otáznikov.

Jazero Gibson pri meste Thorold v Ontariu je romantické miesto. Umelo vytvorené jazero je miestom vychádzok ľudí z okolia, do vody sa však nesmie. Tá je totiž zdrojom pitnej vody. 29. júna 1991 sa jazero kvôli hroznému nálezu dostalo do všetkých kanadských novín.

 Narodili sa  pre zabíjanie 

„Leslie Mahaffyová bola typická mladé dievča. Krásna vo všetkých ohľadoch. Pochádzala z dobrej rodiny, držala sa dobrých zásad a bola milá na svoje okolie. Mladá baba, ktorá mala celý život pred sebou,“ povedal právnik rodín obetí Tim Danson v dokumente Born to Kill?

Štrnásťročná Leslie ráno 15. júna 1991 vyrazila s kamarátmi za zábavou do centra mesta Burlington. Keď sa večer vracala, vedela, že „prešvihla“ hodinu stanovenú prísnymi rodičmi k návratu. Tí dievčaťu stanovili jasné pravidlá: ak príde neskôr, bude už dom zamknutý a ona bude musieť zvoniť, aby sa dostala domov.

V ten večer sa z nejakého neznámeho dôvodu rozhodla nezazvoniť a zrejme premýšľala, že pôjde radšej prespať k známym či príbuzným. Lenže k nikomu z nich nedorazila. Leslie Mahaffyová zmizla bez stopy a polícia nebola schopná nič objaviť …

 Dokonalá svadba  dokonalého páru 

29. jún 1991 bol pre Karlu Leanne Homolková najšťastnejším dňom jej 21 ročného života. Dcéra českého emigranta Karla Homolku a jeho kanadskej manželky sa vždy považovala za princeznú. A ten deň na sebe mala princeznovské biele šaty a brala si svojho princa Paula Bernarda. Aj pre päť rokov staršieho Paula to bola vysnívaná svadba. Vozil ich biely koč, jedli luxusné jedlo zo skleneného servisu. Dokonalá svadba dokonalého páru?

Ten istý deň neprežívalo neďaleko niekoľko ľudí príjemné okamihy. Hladina jazera Gibson klesala a kanoista našiel vo vode kus ľudského tela. Rybár potom ďalší kus. Náhodný okoloidúci ďalší. Kanada bola v šoku z nálezu rozrezaného tela mladého dievčatá. Časti tela nezvestnej Leslie Mahaffyovej boli zaliate v betóne, niektoré sa však pred zatuhnutím uvoľnili a vyplávali na hladinu. Všetkých osem časti tela našla polícia až po vybagrovaní jazera …

Karla Homolková vyrástla ako najstaršia z troch dcér v pokojnej rodine, patriacej ku kanadskej strednej triede. Otec obchodoval s lampami na trhoch, matka bola administratívnou pracovníčkou v nemocnici. V okolí boli obľúbení, susedia k nim chodili do bazéna. Blonďatá a modrooká Karla v puberte začala vyčíňať, neustále striedala partnerov. Jej priatelia si všimli ešte jednej veci. Inklinovala k okultizmu, vyzeralo to, že ju fascinuje smrť. Nosila čierne oblečenie a dokonca sa snažila vyvolávať duchov.

 Láska na  prvý pohľad 

Pretože milovala zvieratá, začala po škole pracovať na miestnej veterinárnej klinike. V 17 rokoch stretla v hoteli v Toronte účtovníka Bernarda. Bola to láska na prvý pohľad.

V tú dobu predmestie Toronta – Scarborough, trápil neznámy násilník. Prepadával a znásilňoval ženy, najčastejšie večer potom, čo vystúpili z autobusu. Medzi 4. májom 1987 – 26. májom 1990 bolo napadnutých za pomoci noža najmenej 17 dievčat vo veku od 15 do 22 rokov.

Jednej obete dokonca zasadil „Scarboroughský znásilňovač“, ako znela jeho prezývka, dve bodné rany. Do svojich obetí strkal tiež rôzne predmety, mučil ich. Verejnosť bola pobúrená. Od novembra 1988 po ňom pátrala špeciálna policajná jednotka. Márne.

Karla Homolka medzitým žila svoj sen. Mala konečne priateľa, o ktorom vždy snívala. Vyššieho, o trochu staršieho, s dobrým príjmom i autom. V tú dobu zrejme ešte poriadne netušila, že rodák zo štvrte Scarborough od mladosti prevzal správanie svojho otca. Ten bol voyaer, odsúdený aj za zneužitie detí.

Malý Paul navonok pôsobil normálne, chodil do skauta, stal sa vedúcim a vďaka svojmu vzhľadu mohol chodiť s akoukoľvek dievčinou. Od svojich 15 rokov sa však túlal v parkoch a premýšľal o tom, že prepadne nejakú ženu a zo úkrytu ich pozoroval. Bernardo začal svoje priateľky ponižovať a biť, v sexe ho lákal sadizmus. Väčšina dievčat na to nebola ochotná pristúpiť. Potom však našiel ideálnu partnerku – Karlu Homolkovú.

Po viac ako dva a pol roku, v máji 1990, polícia konečne urobila posun v prípade Scarboroughských prepadov. „V predchádzajúcich prípadoch vždy napádal ženy zozadu a dával si pozor, aby ho nevideli. Zrazu sa nebál zaútočiť spredu. Bolo to prvýkrát, kedy sme mohli zostaviť portrét páchateľa,“ opísal detektív John Munro.

 Kto je  znásilňovač? 

Polícia potom dostala cez 700 tipov, jeden z nich bol aj na 25 ročného Paula Bernarda. Munro si ho teda predvolal na výsluch. „Prišiel neskoro popoludní. Bol čistý a upravený, mal košeľu a kravatu. Bol veľmi pokojný a sústredený. Hovoril som s ním o mnohých veciach. Pýtal som sa ho, či má nejaké problémy so ženami. Povedal, že nie. Na otázku, či s niekým chodí, odpovedal, že s Karlou Homolkovou. „

Kriminalisti mali k dispozícii aj novinku – testy DNA. Preto od viac ako sto podozrivých odobrali vzorky slín a vlasov. Jedným z nich bol aj Bernard. Lenže polícia s touto novinkou ešte nevedela poriadne zaobchádzať. Namiesto okamžitého odoslania do laboratória vzorky založila k neskoršiemu použitiu.

Bernard sa medzitým „zamiloval“ do najmladšej sestry Homolkových Tammy. 15-ročnú dievčinu neustále pozoroval a sníval o sexe s ňou. Svoju snúbenicu začal prehovárať, aby mu s tým pomohla. Karla súhlasila. Panenstvo svojej sestry chcela dať Paulovi k Vianociam. Z veterinárnej kliniky kvôli tomu ukradla anestetiká.

Večer 23. decembra 1990 nasypali doma Tammy prášok do vaječného koňaku a prinútili ju vypiť veľké množstvo alkoholu. Počkali, až dievča zaspí, a potom ju Paul s Karlou znásilnili a natočili sa pri tom na videokameru. To všetko v pivnici, zatiaľ čo hore spali Homolkovy. Tammy sa potom začala zvracať a dusiť. Mladý pár nepanikárili. Tammy obliekli, odniesli do jej izby a až potom zavolali záchranku.

 Náhodné zadusenie  zvratkami? 

Lekári mohli už len Tammy Homolkovú vyhlásiť za mŕtvu. Celé okolie prijalo historku o tom, že sa náhodne zadusila zvratkami po požití alkoholu. Prípad bol uzavretý. Dvojica navonok predstierala ľútosť, ale venovali sa hlavne príprave vysnívanej svadbe, ktorá mala byť už za pol roka – 29. júna 1991 …

Dva týždne pred obradom si Bernard zmyslel, že niekoho unesie a odvezie ako domáceho otroka. Keď blízkosti jej domu zbadal Leslie Mahaffyovú, vedel, že to je jeho nová obeť. Dievča uniesol a odviezol domov. Zobudil Karlu a tá sa rozzúrila. Nie však kvôli únosu. Do Leslie totiž nalieval alkohol zo svadobných pohárov …

14ročnú dievčinu potom dva dni znásilňoval, ponižoval a mučil. Mučeniu sa aktívne zúčastňovala aj Homolková, ako ukázali oveľa neskôr nájdené videokazety. Pár potom Leslie zabil. Spolu jej telo rozrezali a nahádzali v betónových blokoch do jazera Gibson.

16. apríla 1992, teraz už manželský pár, dostal chuť na ďalší únos. Na ulici uvideli krásnu 15-ročnú študentku Kristen Frenchovú. Karla vystúpila z auta s mapou a predstierala, že zablúdili. Potom Frenchovú zozadu s nožom napadol Bernard a napchal do auta. Karla dievča držala v aute za vlasy. Počas troch dní Veľkonočného víkendu Kristen Frenchovú doma opíjali, mučili, znásilňovali a svoje počínanie natáčali na video.

 Vzorky DNA  sa zhodovali 

19. apríla Frenchovú zavraždili a pohodili jej nahé telo do priekopy pri poľnej cesty – neďaleko cintorína.
Krátko potom sa začal manželský vzťah Homolkovej a Bernarda rozpadať. Manželku začal totiž tiež mlátiť. Tá ho opustila a dokonca sa s dvoma podliatinami pod očami vydala nahlásiť napadnutia na polícii. Detektívi sa tak začali Bernardom poriadne zaoberať. V decembri 1992 konečne dostali výsledky testov DNA odobratých o dva roky skôr. Bernardove vzorky sa zhodovali so vzorkami „Scarboroughského znásilňovača“.

Polícia vzala Bernarda aj Homolkovú do väzby. „Už to potom nebol ten pokojný a tichý človek. Len povedal: Nebudem s vami hovoriť,“ opísal policajt Munro. Karla však s detektívmi hovorila a priznala podiel na vraždách Mahaffyovej a Frenchovej a smrti svojej sestry. Tvrdila však, že na to bola prinútená násilne Bernardom.

 Zmluva s blonďavými  diablom 

So žalobcami, ktorí boli presvedčení, že aj ona bola svojím spôsobom obeť, uzavrela dohodu, ktorá zaručovala, že nebude súdená za vraždy, ale len za zabitie. V tú dobu totiž ešte nikto netušil o existencii otrasných nahrávok, ktoré neskôr predložil Bernard, a na ktorých „obeť“ Homolková brutálne mučí obe dievčatá, smeje sa tomu a povzbudzuje svojho muža k väčšiemu násiliu.

Keď polícia videokazety po tipe od Bernarda objavila v strope kúpeľne ich domu, bola prekvapená. Kazety boli popísané rúkou Karly. Názov bol napríklad Kristen, Leslie, Paul a ja. Okolo nápisov bola nalepená srdiečka a kvetinky. Polícia opísala, že z toho čo videli, nevyzerala Karla ako obeť, ale ako niekto, kto si znásilňovanie a mučenie „užíva“. Nahrávky tiež obsahovali záznam sexu tri týždne po smrti Tammy, na ktorých si Karla obliekla sestrine šaty a predstierala jej smrť ….

 Bolo viac  vrážd? 

Dohoda o svedectvo výmenou len za obvinenie zo zabitia bola však už dávno podpísaná. Neskôr bola v Kanade známa ako „zmluva s diablom“ a dávaná za najkrikľavejší prípad podobných dohôd, kedy páchateľ vyviazne s miernym trestom.

Barbie‘ Karla Homolková ako 36 ročná v Montreali na slobode v roku 2006

Bernard tvrdil, že obe dievčatá zavraždila Homolková, tá hádzala vinu na manžela. V roku 1995 Bernard dostal od súdu doživotie, Homolka 12 rokov. V roku 2005 tak vyšla na slobodu. Podľa správ z roku 2016 žije 46-ročná žena pod iným menom v Quebecu a má najmenej jedno dieťa.

Jej prípadom sa inšpiroval v roku 2006 film Karla (Bestie Karla) s Laurou Preponovou v hlavnej úlohe.
Polícia dodnes pár podozrieva z niekoľkých ďalších únosov a znásilnení a najmenej jednej vraždy, chýbajú však dôkazy.