Súčasne upozornila, že Washington situáciu v bývalej sovietskej republike dôkladne sleduje.
Povedala to na stretnutí s bieloruskými a bielorusko-americkými ľudskoprávnymi aktivistami.
„Ministerka odsúdila spôsob, akým prebiehali bieloruské prezidentské voľby, a zásah proti politickým lídrom a aktivistom, predstaviteľom občianskej spoločnosti a novinárom,“ uvádza sa vo vyhlásení hovorcu štátneho departmentu P.J. Crowleyho.
Clintonová podľa Crowleyho povedala aktivistom, že americká administratíva dôkladne sleduje kroky vlády v Minsku a zvažuje svoju reakciu na tieto kroky.
Od protestov proti výsledkom volieb z 19. decembra minulého roka zadržiavajú bieloruské úrady piatich prezidentských kandidátov a ďalších 14 opozičných aktivistov. Hrozí im obvinenie z „organizovania masových nepokojov“.
Dlhoročný autoritatívny prezident Alexander Lukašenko – často označovaný za „posledného európskeho diktátora“ – získal vo voľbách oficiálne 79,7 percenta hlasov. Po vyhlásení výsledkov vyšli protestovať do ulíc tisíce ľudí. Polícia rozohnala demonštráciu s použitím sily a zatkla viac ako 630 osôb.
Maďarský veľvyslanec v Minsku Ferenc Kontra v stredu uviedol, že Bielorusko by malo prepustiť osoby zadržané počas povolebných protestov, ak má byť pozvané na summit EÚ, ktorý sa uskutoční v máji v Maďarsku.
V utorok švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt uviedol, že Lukašenko by sa opäť mohol dostať na zoznam predstaviteľov, ktorí majú zakázaný vstup na územie EÚ. Bieloruský prezident a ďalších 40 predstaviteľov figurovalo v takomto zozname aj po podobných povolebných protestoch v roku 2006.
