Hitlerovi pomohla k napísaniu Mein Kampf benevolencia väzenia

95

Najnebezpečnejšia kniha všetkých čias, tak sa niekedy hovorí dielu Adolfa Hitlera s názvom Mein Kampf. Kniha prvýkrát vyšla 18. júla roku 1925 a o 15 rokov neskôr vďaka nej svet zažil najväčší konflikt vo svojich dejinách. Pritom stačilo málo, a kniha by nevznikla.

Hitler písal knihu vo väzení Landsberg, kde bol uväznený na päť rokov za Pivný puč, pri ktorom sa pokúsil ovládnuť Nemecko. Hitler rýchlo pochopil, že čas musí využiť na spísanie svojej politickej vízie, ktorá mu pomôže v získaní moci. Tohto zámeru sa totiž ani vo väzení rozhodne nevzdal.

S písaním mu pomáhali spoluväzni a spolu pučisti Emil Maurice a Rudolf Hess. Väzenská správa urobila niekoľko veľmi zvláštnych krokov, ktorými Hitlerovi v písaní nebývalo pomohla. Predovšetkým mu umožnila mať na cele písací stroj, do ktorého obaja Hitlerovi „stenografovia“ celé dni ťukali jeho myšlienky o nadradenosti árijskej rasy a nutnosti vyhladiť Židov. Ak by boli podmienky vo väzení prísnejšie alebo aspoň štandardné, zrejme by Hitler svoje dielo nenapísal, alebo by ho napísal oveľa neskôr. Hitler v Landsbergu navyše odsedel len deväť mesiacov, potom bol prepustený. Knihu mal za tú dobu hotovú.

Alois Hitler bol agresívny alkoholik s nevyjasneným rodinným pôvodom

Potom, čo bol z väzenia prepustený, bol Mein Kampf vydaný vydavateľstvom Ever Verlag, čo bol vydavateľský dom nacistickej partaje. Kniha sa v dvadsiatych rokoch predávala skôr priemerne, ale bestseller sa z nej stal až po roku 1933, kedy sa nacisti dostali v Nemecku k moci.

Kniha išla na odbyt hlavne v Nemecku, pretože Hitler odmietal jej šírenie v iných krajinách s tým, že je určená výhradne Nemcom. Sám seba v knihe opisoval ako „vyvoleného syna nemeckého národa“. Čo ale ľudí na knihe lákalo predovšetkým? Ťažko povedať, podľa odborníkov sa Hitler jednoducho trafil do správnej doby.

Hitlerove utajené milióny

Nemecko bolo ekonomicky stále veľmi zdevastované po prehratej prvej svetovej vojne, chudoba bola všadeprítomná, ľuďom konvenovali myšlienky, že za všetko môžu Židia a Versaillská zmluva. Bolo tak krásne začítať sa po potupnej porážke do ideí o Veľkom Nemecku a jeho životným priestoru, a snívať o tom, ako bude zase hýbateľom osudov národov v celej Európe. Dnes by sme povedali, že to vlastne bol geniálny marketingový ťah, ktorý jednoducho vyšiel.