Jeho hokejová reprezentácia musela bojovať o udržanie v elitnej kategórii MS, o čom rozhodol výsledok záverečného zápasu C-skupiny svetového šampionátu v Kanade, v ktorom Nóri zdolali Nemecko 3:2. Slovensko obsadilo v tabuľke poslednú štvrtú priečku s rovnakým bodovým ziskom ako Nemecko (3), v neprospech zverencov Júliusa Šuplera však zahrala prehra vo vzájomnom zápase s týmto súperom.
Tréner sledoval inkriminovaný zápas na tribúne a po ňom hľadal slová ťažko. „Takéto veci sa v športe stávajú. Stáva sa kadečo. Je to pre nás veľmi nepríjemné, ale musíme sa s tým vyrovnať,“ trpko konštatoval muž, ktorý v rokoch 1993 až 1996 vytiahol slovenský hokej z nanúteného suterénu až do A-kategórie a absolvoval v nej s ním aj prvý turnaj.
V tých rokoch nastal regres slovenského hokeja na nižších úrovniach, čo sa prejavilo nielen infláciou v draftoch NHL, ale aj na šampionátoch. O záchranu urputne bojovali juniorské reprezentácie takmer vo všetkých kategóriách na čele s 20-kou. „V tej strednej generácii okolo 25 rokov to cítiť. Je to jav, ktorý je všeobecne známy. Aj tá sila v zastúpení nášho hokeja v NHL je nižšia. Nádeje na úrovni 15-16 rokov sú, treba si počkať, vychovať z nich talenty a následne špičku, ináč nám nič nepomôže. Ono to je väčšinou tak, že v každej vrcholovej krivke nastane pokles. Taká sinusoida je v každej krajine, ale my máme nevýhodu úzkej hráčskej základne, nehovoriac o materiálnej základni,“ zdôraznil Šupler.
Slovenský hokej sa na hranici elitnej a nižšej kategórie MS neocitol úplne náhodne a zároveň sa s ním pohrala hlúpa náhoda. To, že C-skupina v Halifaxe bola najvyrovnanejšia a minimálne z tohto pohľadu aj tímovo najkvalitnejšia, neodškriepi nikto. Hokejová matematika je pomerne exaktná a aj v tomto prípade sa neskutočná celoskupinová dráma do úplne poslednej sekundy posledného zápasu snúbi s neuveriteľným faktom – Slováci vyhrali na MS jediný z troch zápasov a to nad súperom, ktorý si do osemfinále berie až 4 body! Partia sa vybrala z Bratislavy do Kanady s cieľom milo prekvapiť národ, ktorý jej pravdupovediac príliš neveril. Ale to všetko v intenciách postupu do osemfinálovej fázy. Pri základnej papierovej schéme mali vyhrať nad Nórmi, prehrať s Fínmi a medzitým s Nemcami bojovať o body a výhodnejšiu pozíciu do druhej fázy. A ono to prakticky vyšlo, len sa na tom papieri potrhali okraje – Nóri senzačne „urvali“ bod Fínom a zdolali Nemcov. Na tých malo Slovensko ťažké srdce, lebo nemecká diplomacia v kauze Holland najprv ovplyvnila negatívne rozhodnutie o kontumácii vzájomného zápasu a potom to nezvládli hokejisti. Ale v ani jednom prípade nemožno Nemcom nič vyčítať. To, že sú silní v zákulisí, to je ich kredit, veď prečo by sa mali zbavovať svojho vplyvu v prospech morálnej spravodlivosti voči slovenskému hokeju. A napokon, na ľade si to pobabrali sami, nik ich nemôže upodozrievať, že by sa im nechcelo proti Nórom hrať, veď prehrou sa sami vyautovali mimo reálnej pozície postupu do štvrťfinále.
Zatracovať kolektív okolo neúnavného reprezentanta Róberta Petrovického bolo ľahké, veľmi ľahké. Hráči ale nemohli za to, že boli najlepší z tých, ktorí mohli (chceli) reprezentovať. A veď podceňovaný tím povinné a za „normálnych“ okolností postupové víťazstvo dosiahol. Proti silným Nemcom nezvládol zápas, čo je na takýchto turnajoch bežné, v základnej skupine nezvládli jeden ani Fíni, či Švédi. Podčiarknuté krutým paradoxom – Nemci nezvládli dva a išli ďalej… Slovenské hviezdy NHL mali možno šťastie, že okrem Višňovského komplet absentovali. Nepochybne by nad Nórmi v deň X boli tiež vyhrali. Ale kde je napísané, že v dni Y a Z by boli dejiny zvrátené? Rok predtým v Moskve ani najjagavejší záprah z profiligy nezvládol ani do tretice štvrťfinále MS a tréner Július Šupler konštatoval: „Kľúčové zápasy na MS sú ešte náročnejšie ako v play off NHL. Jedno stretnutie rieši všetko. Mnohí hráči v NHL takýto tlak nezažívajú, lebo majú na to sedem zápasov.“
Aj keď boli tieto slová aplikované na pokročilú fázu šampionátu, majú všeobecnú platnosť. Slováci v NHL prvej dekády tohto storočia neboli lídrami tímov, ktoré v bojoch o Stanleyho pohár prerazili. Je preto naozaj otázne, ako by sa s reáliami bláznivej halifaxskej C-skupiny vyrovnal tím, ktorý by mal vo svojom strede navyše povedzme 4-5 hráčov z NHL.
Ani v roku 2000 nebolo v Petrohrade príliš veľa potenciálu z NHL. Superstar bol vlastne len Šatan a popri ňom rastúce hviezdičky Višňovský, Chára, Handzuš a Bartečko. Spolu s nimi ukuli striebro „pešiaci“ ako Jasečko, Droppa, Vaic, Hurtaj, či Hreus. Boli Starosta, Graňák, Kollár, Kolník, či Melichárek slabší? Štrbák a Podhradský už neboli to, čo bývali za mladi? Je jasné, že zo Sekeru nerastie taký silný Sekera, ako z Višňovského rástol Višňovský? Otázok na seriál, ale dve veci boli úplne zrejmé – v Petrohrade malo Slovensko dvoch charizmatických lídrov, v Halifaxe ani jedného. Vtedy bol na vrchole formy kapitán Miroslav Šatan, kým Róbert Petrovický pri všetkej úcte k ostatným obdivuhodným vlastnostiam bol v Kanade za zenitom výkonnosti.
V Halifaxe viedol mužstvo muž, ktorý síce na euforickej vlne reprezentačného nadšenia a nenormálneho prílivu hráčskeho talentu vytiahol slovenský hokej na strechu sveta. Tam s ním však trikrát zabalansoval. V roku 1996 s plnou poľnou hviezd a hviezdičiek, v roku 2007 jeho silná ekipa z NHL totálne nezvládla štvrťfinále proti Švédom, ktorí boli ďaleko za svojou skutočnou silou. Je úplne prirodzené, že tento tréner, azda už tiež za zenitom výkonnosti, v Halifaxe nerealizoval ciele s výrazne slabším hráčskym potenciálom. Mužstvo svoje prednosti ukázalo, proti Fínom komplexne, proti Nórom s kusom šťastia. Nezvládlo zápas medzitým a ako povedal Šupler, „takéto veci sa v hokeji stávajú“. Stali sa v okolnostiach ťažkej skupiny a to všetkých reprezentantov ospravedlňuje, trochu aj trénerov. Vyradenie z elity Slovincami by už však bolo bývalo všetkým protagonistom vystavilo dlhodobú a doživotnú reprezentačnú PN-ku.
A ktovie, či by sa slovenský tím dokázal za dva roky do elity vrátiť a stihnúť tak domáce majstrovstvá. Nasledujúce šampionáty v Klotene a Kolíne boli z pohľadu Slovenska tiež slabšie, hoci prišlo pomôcť pár hráčov z NHL a k dispozícii bola aj väčšina európskych premiantov. Lenže v nižšej kategórii, ktorej turnaj sa hrá skôr v apríli, by sa nebolo podarilo zložiť ani takéto mužstvá.
