Juraj Droba – Z podnikania k Sulíkovi do SaS

1098

Juraj má v SaS na starosti zahraničnú a bezpečnostnú politiku a na kandidátke má šťastné číslo 13.

Vo voľnom čase sa venuje cestovaniu, lyžovaniu a turistike. Hovorí po anglicky, nemecky, holandsky a rusky a dohodne sa po španielsky. Za najdôležitejšie považuje byť užitočný a robiť veci, ktoré ho bavia.

Jeho prvou vysokou školou bola anglistika na FF UK v pomerne málo známej kombinácii s Fakultou telesnej výchovy a športu. Už počas podnikania zavŕšil na Fakulte manažmentu UK a na University of Pittsburgh štúdium MBA, neskôr získal prestížne Fulbrightovo štipendium na jednej z najlepších amerických škôl – George Washington University.

 

 

Detské predstavy o budúcej kariére zostali v rovine úsmevných spomienok. Váš skutočný študijný a pracovný profil sa vyvíjal trochu iným smerom…

S odstupom času si myslím, že za všetko môže angličtina 🙂 Rodičia ma k nej viedli už v časoch hlbokého socializmu. Som im za to nesmierne vďačný. Jediná šanca dostať sa k štúdiu angličtiny na VŠ bez známostí však pre mňa ako aktívneho basketbalistu v tom čase viedla cez šport. Vtedy ma zastihli politické zmeny na Slovensku, ktoré výrazne otvorili študijné možnosti. Vďaka tomu som „domáce“ štúdium niekoľkokrát prerušil. Prvýkrát v roku 1991, keď som strávil rok na univerzite v Belgicku. O rok nasledoval 12-mesačný študijný pobyt v USA.

 

 

Prvú vysokú školu ste ukončili v roku 1996, ani potom ste sa však – napriek absolvovaniu pedagogického smeru – nevrhli na dráhu učiteľa…

V čase, keď som končil školu, som už viac-menej na plný úväzok podnikal ako živnostník, robil som tlmočníka. A koncom roka sme s partnermi založili Omnipublic. Agentúru, ktorá sa stala jednotkou na trhu a v ktorej som pracoval do roku 2000. Potom som sa opäť vrátil do vysokoškolských lavíc, tentokrát v USA. Akademické prostredie je pre mňa veľmi inšpiratívne. Aj dnes chodievam občas prednášať na vysoké školy a cítim, že skôr či neskôr sa tam vrátim, možno aj na plný úväzok. Je úžasný pocit byť obklopený mladými ľuďmi.

 

 

Aj napriek tomu, že PR agentúra bola úspešná a práca v nej vás bavila, rozhodli ste sa pre veľkú zmenu…

Áno, mal som ešte chuť vrátiť sa na vysokú školu, vyskúšať niečo nové. Desila ma predstava, že by som ďalších niekoľko rokov mal robiť riaditeľa PR agentúry. Dostal som štipendium do USA a keď som sa mal vrátiť, prišla ponuka z T-Mobile, ktorú som prijal. Vo svete mobilných technológií som potom vydržal šesť a pol roka.

 

 

Po odchode z veľkej korporácie ste sa vrátili k biznisu a prekvapili ste dvoma zaujímavými projektami. Ako ste sa od mobilov dostali k vodke a ku golfu?

Na projekte luxusnej slovenskej Double Cross vodky som pracoval už od roku 2005. V roku 2008 sme ju uviedli na americký trh a o rok neskôr sme vyrobili limitovanú edíciu aj pre Slovensko. Dns som hrdý na to, že sa nám podarilo vyvážať slovenský úspech do Ameriky. Čo sa týka golfu: oslovili ma partneri so zaujímavým projektom golfového rezortu neďaleko od Bratislavy v obci Hrubá Borša. Je zaujímavý tým, že chceme ponúknuť top ihrisko kúsok od Bratislavy, dobrú rodinnú atmosféru a rozumné ceny. To podľa mňa zatiaľ v slovenskom golfe chýba.

 

 

Celý život vyzeráte byť zaneprázdnený. Doprajete si niekedy aj voľno? Čo robíte, keď nerobíte?

Som spoločenský človek a čas trávim so svojimi najbližšími – rodinou a priateľmi. Buď aktívne na cestách, alebo aj len tak rozhovorom pri káve, či pri dobrom obede. Mám rád šport: v lete hlavne horský bicykel, turistiku, v ostatných rokoch som si obľúbil rafting. V zime veľa lyžujem, prípadne cestujem za slnkom. Rád spoznávam nové miesta a dá sa povedať, že som cestovateľský všežravec. Viem si vychutnať „lenivý“ pobyt v hoteli morského letoviska rovnako ako dovolenku na rafte či v horských kaňonoch. Nie je mi cudzie ani cestovanie po svete s ruksakom na chrbte.

 

 

Máte miesto, ktoré môžete označiť za svoje naj?

Medzi svoje cestovateľské top destinácie radím Japonsko, Kubu, Guatemalu a Keňu. Najčastejšie cestujem do Japonska a na Kubu, predovšetým preto, lebo obe destinácie sú úplne odlišné od sveta, v ktorom žijem doma. Každá samozrejme iným spôsobom.

 

 

Hovoriac o cestovaní – je niekde niečo, na čo ste neboli pripravený, čo vám vyrazilo dych?

Predtým, než sa do niektorej krajiny vyberiem, zvyknem si naštudovať dôležité informácie, takže približne viem, čo môžem čakať. Dych mi teda už dosť dávno nič nevyrazilo a ak, tak krásy prírody, ktoré žiadne médium nedokáže zachytiť na sto percent. Dodnes si napríklad pamätám hviezdnatosť oblohy v Keni.

 

 

A teraz poďme na tému politika, do ktorej ste sa minulý rok vrhli naplno. Prečo? Chýbalo Vám niečo?

Svoj život žijem naplno, a aj keď som bol spokojný s tým, čo som robil, nemohol som sa ďalej pozerať na to, kam sa začalo Slovensko od roku 2006 ponárať. Dochádza k obrovskému zadlžovaniu a kradnutiu, aké nemá obdoby. Keďže Riša Sulíka poznám už 20 rokov ako rovného a čestného chlapa a zároveň veľmi schopného ekonóma, neváhal som. Mám dosť skúseností a tie sa budem snažiť zužitkovať pri obnove Slovenska, ktorá je nevyhnutná.

 

 

Ako sa podarí postaviť novú politickú stranu na zelenej lúke a o rok od založenia mať stabilné preferencie nad 10 percent?

Systematickou a tvrdou prácou. Richard Sulík mal už pred vstupom do politiky desaťtisíce fanúšikov na Slovensku, ktorí si vážia, že pre nich vytvoril a presadil rovnú daň. Veľmi nám pomohol aj internet, v ktorom sa cítime doma a kde sa väčšina našich prevažne mladších a vzdelaných voličov pravidelne pohybuje. A úplne najdôležitejšie je, že sme úplne nová strana ktorá nemá ani jednu recyklovanú tvár – politického dinosaura. Ľudia od nás čakajú, že vyriešime súčasnú ťažkú situáciu a veria nám. Máme elán, máme nápady a väčšina z nás má bohatú manažérsku prax. Nikdy z nás nebudú typickí „bezpohlavní“ politici v štýle „kde vietor tade plášť“. Takže je predpoklad, že to budeme robiť slušnejšie a lepšie, ako tí pred nami. 

 

 

Máte na starosti zahraničné veci. Na čo sa budete sústreďovať?

Za kľúčové považujem zlepšiť vzťahy s Maďarskom, čo nebude vôbec jednoduché. A tiež chcem zabezpečiť, aby nám Brusel o rok o dva nemohol nadiktovať, aby sme napríklad zvýšili dane na úroveň Nemecka alebo Francúzska. Toto nebezpečie môže čoskoro hroziť.

 

Juraja Drobu mozete najst pod jeho menom aj na Facebooku a na Azete ma

profil pod nickom juraj.droba