David Harker, kanibal z Darlingtonu

1488

David Harker ako každý deň zašiel do parku v Darlingtone v severnom Anglicku. Niekoľko chlapcov okamžite zanechalo futbal a usadili sa okolo neho, aby si vypočuli strašné historky, ktoré si vymýšľal. S očividným pôžitkom im opisoval, ako uškrtil mladú ženu, jej mŕtvolu zavesil na mäsiarsky hák, rozpáral ju, vybral jej vnútornosti a „kúpal sa v nich“.

„Naozaj je pravda, čo si nám rozprával?“ spýtal sa jeden z chlapcov.
„Áno, je to pravda. Odrovnal som dobrú ženu.“
Odrazu natiahol ruku a priložil ju chlapcovi pod nos. „Cítiš niečo?“
„Dym,“ odpovedal.
„Nie,“ zrúkol Harker, „to je hnijúca mŕtvola. A vieš prečo? Pretože tú ženu, čo som zabil, som práve rozrezal na kúsky…“

S týmito slovami sa zdvihol a pokojne odišiel. Ani jeden chlapec neveril tomu, čo povedal. Nikto mu neveril ani večer v krčme. A predsa sa takto začal

jeden z najstrašnejších zločinov Anglicku.

O niekoľko dní prišiel na políciu v Darlingtone muž a ohlásil, že zmizla jeho družka, istá Julia Patersonová, ktorá sa už dva týždne neukázala.
Policajti ju začali hľadať a okrem iného vypočúvali aj chlapcov z parku. Takto sa dozvedeli o „historkách“ Davida Harkera. Ten vôbec nepopieral, že Juliu poznal, dokonca sa priznal, že bola jeho milenkou a že ho často navštevovala.

Počas prehliadky jeho bytu sa na matracoch postele našli hnedasté škvrny. Harker síce tvrdil, že sú od vína, bola to však krv. V zadnom dvore bolo pohodené čierne vrece na odpadky. Harker vedel, čo v ňom je. Vedel, že tmavá a slizká hmota je trup ženy s odrezanými rukami a prsiami.

 Mäso osmažil na  masle 

Davida Harkera obvinili z vraždy Julie Patersonovej a uväznili ho. Vo väzení ho v januári 1999 navštívil psychiater. Harker sa počas rozhovoru priznal, že Juliu zaškrtil jej pančuchami a vôbec sa netajil, že mal z toho radosť. Vyšlo najavo, že chuť zabiť niekoho dostal už ako malý chlapec. Jeho otec totiž organizoval zápasy psov a po ich skočení David musel utrieť krv a zbaviť sa mŕtvoly psa, ktorý prehral.

Podobne sa zbavil aj mŕtvoly Julie Patersonovej, ktorú rozrezal kuchynským nožom a vopchal do vriec na odpadky.
Niečo ho však lákalo, aby jej zo stehien odrezal kus mäsa, ktoré potom chcel ochutnať. Tak si ho osmažil na masle a zjedol.

Psychiater sa ho potom spýtal, či sa mu páčil film Mlčanie jahniat a či napodobňoval kanibala z toho filmu.
Harker odpovedal, že ľudia ako on nenapodobňujú filmy. To filmy napodobňujú ich.

 Čo urobil s  mŕtvolou? 

Súd s Davidom Harkerom sa konal vo februári 1999. Keď psychiater vypovedal o jeho kanibalizme, Harker sa len uškŕňal. „Nezjedol som všetko, nepreháňajte!“

Predseda súdu sa okamžite spýtal, čo urobil so zvyškom mŕtvoly.

„Na to som odpovedal už sto ráz! Dal som ho do vriec na odpadky a hodil som ich na skládku.“
„Ako je však možné, že sa nič nenašlo?“

Povedal David Harker celú pravdu? Naozaj len „ochutnal“ mäso ženy, ktorú zabil, alebo zjedol celú mŕtvolu okrem nájdeného trupu? Na toto vzhľadom na svoj zhoršujúci sa psychický stav už nedokáže odpovedať ani Harker.

Porota odsúdila Davida Harkera na najvyšší možný trest: doživotné väzenie so štrnásťročným sprísneným režimom.

Druhovi Julie Patersonovej, ktorý sa chcel dozvedieť, čo urobil s mŕtvolou, hneď na druhý deň po odsúdení poslal nasledujúce riadky:Nepociťujem žiadnu ľútosť ani výčitky, že som Juliu zabil a zjedol. Že tvoja žena má právo na riadny pohreb je to posledné, čo ma trápi.„

Pch