Žilová choroba končatín

463

1. štádiu vznikajú telangiektázie (rozšírené kožné žilky s priemerom do 1 mm) a retikulárne vény (nehmatateľné podkožné rozšírené žily s priemerom do 4 mm).

V 2. štádiu sa objavujú varikózne vény (“varixy – kŕčové žily“) – rozšírené hmatateľné podkožné žily s priemerom obvykle väčším než 4 mm.

V 3. štádiu sa objavuje najprv len večer, neskôr už poobede, opuch nôh.

V 4. štádiu vznikajú pigmentácie kože hnedej farby, stvrdnutie, indurácia podkožných tkanív, zápal kože a podkožia.

V 6. štádiu nastáva rozpad tkaniva – ulcus cruris (vred predkolenia), pričom sa môže pridružiť sekundárna infekcia. Po vyhojenom vrede zostávajú jazvy a atrofia kože – čo sa považuje za 5. štádium, ktoré neraz opäť prechádza do 6. štádia.

Niektorí pacienti pritom nemajú nijaké subjektívne príznaky (tzv. asymptomatická forma). Väčšina chorých však má pocit zvýšenej únavy dolných končatín, pocit bolestivého napätia až kŕčovitú bolesť v nohách a lýtkach, z čoho je odvodený slovenský názov „kŕčové žily“ (tzv. symptomatická forma).

Telangiektázie a retikulárne vény nespôsobujú na rozdiel od varikóznych vén, venóznu ulceráciu, ale všetky spôsobujú pacientovi ťažkosti. Rozhodne nemožno súhlasiť s názormi, že ide len o „kozmetickú“ chybu. Spomínané príznaky sú prejavom chorobnej poruchy žilového systému dolných končatín, ktorá z hľadiska príčin (etiológie) môže byť vrodená, primárna alebo sekundárna.

 

Z anatomického hľadiska sa môže porucha vyskytovať v povrchovom, hĺbkovom alebo spojovacom žilovom systéme dolných končatín.

Z patofyziologického hľadiska spôsobuje chronickú vénovú chorobu buď prekážka v žilách (obštrukcia), alebo opačný smer prúdenia krvi v žilách (reflux), prípadne kombinácia oboch. Dá sa spoľahlivo zistiť aj neinvazívnymi angiologickými vyšetrovacími metódami, ktoré vykonáva lekár na cievne choroby, internista-angiológ. 

 

Obštrukcia alebo reflux v žilovom systéme vyvolávajú v konečnom dôsledku vysoký tlak (hypertenziu) najmä v povrchových žilách.

Aby sa zabránilo aj iným závažným komplikáciám s dlhotrvajúcou práceneschopnosťou, často aj invaliditou s vysokými nákladmi na liečbu, odporúča sa s liečením chronickej vénovej choroby začať čím skôr. Neinvazívna angiologická liečba sa zameriava na odstránenie všetkých činiteľov zapríčiňujúcich stázu (nahromadenie a zastavenie) krvi a na podporu žilového návratu. Využíva najmä fyziatricko-rehabilitačné metódy, lieky (tzv. venofarmaká), elastickú bandáž alebo kompresívne pančuchy, prípadne lokálnu liečbu.

Pri invazívnej angiologickej liečbe sa používa tzv. sklerotizačná liečba (sklerotizácia), t.j. nastrekovanie rozšírených žíl sklerotizačnými liekmi vo vhodnej dávke a koncentrácii. Pred liečbou je nevyhnutné urobiť komplexné interné a angiologické vyšetrenie. Chirurgickú liečbu zvyčajne vykonáva chirurg špecializovaný na cievne choroby – angiochirurg.

Prevencia chronickej vénovej choroby spočíva najmä v tom, že osoby s predispozíciou k tejto chorobe (výskyt u rodičov a starých rodičov) by sa mali vystríhať statického zaťažovania dolných končatín. Súčasne treba dôsledne a včas liečiť všetky choroby, ktoré spôsobujú sekundárnu (získanú) formu vénovej choroby (tromboflebitídy, flebotrombózy, atď.).