Peter M., 41-ročný mládenec, mal okrem iných predností aj tú, že už niekoľko rokov bol občanom Austrálie, čiže krajiny, ktorá Alicu nesmierne vzrušovala a ktorú obdivovala. Žiaľ, navštíviť ju nemohla, jedine snívať o nej. Pracovala totiž v cestovnej kancelárii a dokonale poznala ceny leteniek a všetko, čo s tým súvisí.

Služobný rozhovor s Petrom M. v cestovnej kancelárii, kde pracovala, zrejme urobil naňho dojem, lebo zakrátko ju pozval na súkromné posedenie v blízkej kaviarni. Zaujímal ju krajan z Austrálie, z krajiny jej snov, takže s radosťou prijala pozvanie. V Bratislave, kde pracovala a zároveň diaľkovo študovala ekonomiku, nemala veľa známych ani možností na rozptýlenie. No Peter sa jej zapáčil od prvej chvíle.

Už na prvej schôdzke sa Peter priznal ohúrenej Alici, že hoci vedie dosť pestrý a dobrodružný život, predsa od istého času ho trápi pocit samoty. Doteraz nestretol ženu, ktorú by mohol milovať. Možno má privysoké nároky a možno jednoducho ešte nenašiel tú pravú.

 Peter jej po týždni vyznal  lásku 

Dozvedela sa aj to, že Peter, ktorý odišiel z vlasti v deväťdesiatych rokoch, navštívil svoje rodisko po prvý raz. Nesmelo sa spýtal, či by sa nechcela s ním občas stretnúť. Nechce všetko čas tráviť iba s rodinou a jeho dávni kamaráti a známi sa dosť zmenili. Ťažko mu nájsť s nimi spoločnú reč, za to s ňou – s Alicou – sa cíti tak, akoby sa poznali celé roky.
Alica nemala vôbec nič proti tomu. Nebola typom krásavice, za ktorou sa chlapi obracajú na ulici, vedela to, ale netrápilo ju to, lebo stále verila, že raz stretne muža, ktorý ocení jej prednosti. No a zrejme už k tomu došlo.

Neodmietla ho ani vtedy, keď jej Peter po týždni vyznal lásku a pozval ju na niekoľkodňový pobyt do Tatier. Prečo nie? Má ešte niekoľko dní starej dovolenky a pobyt v horách môže byť veľmi príjemný. V Tatrách chodili spolu na dlhé prechádzky a ponavštevovali všetky príjemné a útulné kaviarničky. Zimná sezóna ešte trvala, ale ani jeden z nich nebol lyžiarom, takže biely šport im vôbec nechýbal. Pri intímnom svetle a poháriku koňaku spriadali plány o spoločnej budúcnosti. Peter sa spytoval Alice na štúdium, na rodinu a plány. Ona mu rozprávala o sebe veľmi ochotne a veľa. Dúfala, že po skončení štúdia si nájde atraktívnejšiu prácu v nejakej dobrej firme a bude sa môcť osamostatniť. Teraz bývala v prenajatej izbe s priateľkou. Domov, do malého mestečka, chodievala zriedka vzhľadom na prácu a štúdium. Rodičia jej veľmi nemohli pomáhať. Sami žili veľmi skromne a živili ešte dvoch mladších Aliciných súrodencov.

Strávia spolu dovolenku v Austrálii, Thajsku, Barme a na Filipínach

Na konci tatranského pobytu Peter vyhlásil, že Alica je dievča jeho snov a musia sa teda čo najskôr zobrať. Pravda, vzhľadom na firmu, ktorú vedie v Darwine, musí už zakrátko odcestovať, ale o niekoľko mesiacov sa uvidia. Zrejme už v júni. O letenku a o výdavky spojené s pobytom nech sa Alica nestará. Strávia spolu dva týždne v Austrálii a ďalšie dva – v Thajsku, Barme a na Filipínach, kde Peter cestuje už niekoľko rokov. A pred Vianocami on opäť príde na Slovensko, aby požiadal Aliciných rodičov o jej ruku a odviedol si ju k oltáru.

Takýto plán sa Alici veľmi páčil. Poznali sa iba niekoľko týždňov. Pri nasledujúcom stretnuté sa spoznajú lepšie a nevyhnutné rozlúčky budú iba skúškou ich vzájomných citov. Hoci Alica mala iba 22 rokov, bola veľmi rozvážnym dievčaťom. Pravdu povediac, nebola si istá, či nie je pre pekného Austrálčana iba prázdninovým dobrodružstvom. Chcela sa o tom presvedčiť, skôr ako ho predstaví rodičom.

 Malé  klamstvo 

Letný mesačný výlet na druhý koniec sveta sa nedal pred rodičmi utajiť. Alica sa trochu nesmelo zdôverila matke. A presne tak, ako predpokladala, matka nebola nadšená ani budúcim snúbencom, ani perspektívou manželstva.

– V dnešných časoch sa dievča, ktoré má povolanie a prácu, nemusí ponáhľať s vydajom. Koľkože má rokov ten tvoj vyvolený?
– A aký význam má vek? – odporovala Alica. – Je slobodný a vyzerá najviac na tridsaťpäť.
– Veď je iba o dva roky mladší ako ja. To mi je pekný mládenec, čo letí na dievčatá mladšie o dvadsať rokov. Len aby si si nenarobila starostí!
– Ale, mami. Vieš, že bývam v Bratislave už tretí rok a viem si poradiť. Ak má Peter nedobré úmysly, potom to bude ťažké. Ale nie je sám na svete!

Všetko však naznačovalo, že zaľúbený Austrálčan myslí na spoločnú budúcnosť úplne vážne. Letenku do Darwinu poslal už v máji a začiatkom júna Alica presne podľa plánu pristála na austrálskej pôde, kde na ňu čakal roztúžený snúbenec s kyticou ružových orchideí. Hoci sa v Austrálii už začínalo zimné obdobie, v Darwine vystúpila teplota na 30 stupňov Celzia. Zdalo sa, že dovolenka u protinožcov bude nádherná, a naozaj taká aj bola. Dievčina podchvíľou nevedela zadržať výkriky obdivu a prekvapenia. Peter sa veľmi usiloval, aby Alici nechýbali čoraz nové dojmy a denne ju prekvapoval niečom novým.

Ďalší súd s pašeráčkou Terezou prerušený, teraz z jej strany. Čo sa stalo?

Iba jedna vec kazila Alici dobrú náladu – pocit, že oklamala svojho snúbenca, lebo sa mu nepriznala, že vie po anglicky. Po príchode do Austrálie, aby sa jej nikto nevysmieval trocha školskej angličtine a slovanskému prízvuku, na Petrovu otázku odpovedala, že o angličtine nemá ani poňatia, lebo sa ju nikdy neučila. V skutočnosti sa angličtinu učila už na strednej škole a teraz tretí rok chodila do jazykovej školy, takže hovorila po anglicky celkom slušne.
Po nejakom čase sa chcela Petrovi priznať k tomuto ,,klamstvu“, lenže pri akomsi jeho rozhovore začula niečo, čo nemala počuť…

 Darček 

Rozhovor – čuduj sa svete! – sa týkal práve jej, presnejšie obchodu, aký plánoval Peter a jeho kolega s jej spoluúčasťou. Doteraz jej snúbenec nikdy pred ňou nehovoril o svojich finančných či obchodných otázkach, takže tento rozhovor sa jej zdal dosť podozrivý. O aký „tovar“ a aký obchod išlo, nemala zatiaľ ani poňatia, ale chcela sa to dozvedieť za každú cenu. V týchto veciach bol Peter dosť záhadný. A doteraz jej vlastne ani neukázal svoju firmu, ani nechcel povedať, čím sa vlastne zaoberá. Aký mal na to dôvod?

Napohľad všetko bežalo ako po masle. Po dvoch týždňoch v Austrálii sa dvojica snúbencov šťastne dostala na Filipíny a odtiaľ cez Thajsko do Bangkoku. Na návšteve tohto mesta Alici veľmi záležalo. Bola trochu rozčarovaná, keď Peter po dlhom telefonickom rozhovore s ktorýmsi zo svojich partnerov vyhlásil, že ich spoločný pobyt sa musí predčasne skončiť.
– Rozumieš, darling, to je obchod. Musím sa vrátiť do Darwinu. Ale aj tak sa zakrátko uvidíme, však? A po svadbe pôjdeme spolu na dlhú cestu a tak to bude každý rok. No a aby si mala pekné spomienky z dovolenky, pôjdeme teraz na nákupy. Kúpim ti zásnubný prsteň, okej?

Kúpili prsteň, rôzne darčeky, ba aj darčeky pre Aliciných rodičov a súrodencov. A keď prišlo na balenie veľkého kufra, Peter vybral z igelitovej tašky ešte jeden, vkusne zabalený balíček.
– Nenahneváš sa, ak ťa poprosím, aby si vzala darček pre jedného môjho kamaráta na Slovensku? Je to fotografický aparát, dosť drahý. Sám ti ho zabalím, dobre?
Darček pre kamaráta nevzbudzoval žiadne podozrenie až do telefonického rozhovoru Petra s akýmsi chlapíkom. Peter ho informoval, že „tovar“ je už zabalený a zajtra odlieta na Slovensko.

Že by to bol práve ten balíček? Bolo by dobré zistiť, či v balíčku je naozaj fotografický aparát. Predsa vôbec nevidela, že by ho bol Peter kupoval. Ale ako to urobiť, aby neurazila snúbenca nedôverou? Peter ju predsa ľúbi a ona jeho takisto. Nebolo by dobré, keby sa mal ich vzťah narušiť pre nejakú hlúposť.

 Odvážna  dievčina 

Prevracala sa na posteli celú noc, ale nadránom predsa len vymyslela, ako otvoriť zabalený kufor a nevzbudiť pritom podozrenie.
Na rušné letisko v Bangkoku prišli dve hodiny pred odletom. Mali ešte dosť času. Keď sa postavili do radu na vybavenie batožiny, Alica sa zrazu trochu teatrálne chytila za brucho.

– Ach, Peťko! Je mi to nepríjemné… Prepáč, ale musím ísť okamžite na toaletu.
– Alica sa energicky pobrala smerom k WC a ťahala za sebou napchatý kufor.
– Ale, darling“! Načo ti je tam kufor?
– Tí chlapi sú strašne nechápaví. Mám tam vložky, hlupáčik. O chvíľu som naspäť.

Na toalete s Alica zamkla v najbližšej kabínke a nervózne vybrala z kufra tajomnú zásielku. Rýchlym pohybom roztrhla elegantné puzdro. Z neho vypadli fóliové vrecúška, naplnené bielym práškom.
Dievčine sa zahmlilo pred očami. Tak pre toto bola tá láska, pozvanie, exotické výlety… Lenže čo sa tu dá urobiť? Tá zásielka má cenu niekoľko tisíc dolárov. Zničiť tento „tovar“ znamená vystaviť nebezpečenstvu seba i svoju rodinu. Celkom isto by jej to neprešlo nasucho…

Času už nebolo veľa. Už dlho nerozmýšľala, vrecúška s bielym práškom vhodila do jednej igelitky. Priložila ešte škatuľku so zásnubným prstienkom a všetko zabalila do príručnej batožiny.
V letiskovej hale čakal už značne nervózny Peter.
– Všetko je v poriadku? Kde si bola tak dlho?
– Ach, veď vieš, to sú tie babské veci. Ale už je všetko okej. Poďme konečne podať tú batožinu.
Keď sa lúčila so snúbencom pred pasovou kontrolou, zrazu si na čosi spomenula.
– Peťo, ešte maličkosť. Dostala som od teba darčeky a zabudla som, že aj ja mám darček pre teba. Ďakujem ti za krásnu dovolenku… a za všetko.
Podala snúbencovi igelitovú tašku, ktorú mala v príručnej batožine, a rýchlo prešla cez pasovú kontrolu. Ani sa neobzrela, takže nevidela Petrovu tvár, keď nazrel do tašky, kde mal byť „darček“ od snúbenice.

(hh)