Postupne sa ku kašľu začali pridávať aj nevysvetliteľné bolesti a obrovská únava. Mala bolesti v uchu, nosa a hrdle. Lekára ani vtedy nenapadlo, že by mohlo ísť o rakovinu a diagnostikoval jej reflux a žalúdočné vredy.
Tentoraz jej odporučil, aby sa viac šetrila a odpočívala, pretože by tiež mohlo ísť o natiahnutý sval. Bolesti však začali byť neznesiteľné a Jessica skončila na pohotovosti. Tam jej urobili krvné testy a oznámili zničujúcu diagnózu: rakovinu.
Ukázalo sa, že má štvrtý stupeň Hodgkinovho lymfómu, čo znamenalo, že sa rakovina už rozšírila do celého jej tela. Hodgkinov lymfóm je malígne ochorenie, ktoré má nejasnú príčinu vzniku a postihuje mladých ľudí vo veku medzi 20 a 30 rokmi.
„Po dobu troch rokov som mala bolesti, ale lekár to jednoducho prehliadal. Podľa mňa si myslel, že som príliš mladá na to, aby som bola takto chorá. Ja som ale podvedome tušila, že sa deje niečo zlé. Keď mi oznámili, že mám rakovinu, boli v šoku všetci okolo, ale ja nie. Tušila som to,“ tvrdí Jessica.
Pár mesiacov predtým si dokonca našla v paži hrčku, ale lekár jej povedal, že sa nemusí ničoho obávať, pretože je to len cysta, ktorá nie je nebezpečná.
„Keď som došla na pohotovosť s neznesiteľnými bolesťami, myslela som si, že mi len predpíše nejaké lieky. Ale rovno si ma tam nechali a urobili mi všetky testy. Potom ma hneď previezli na špecializované pracovisko a začala liečba. Moja mamička je zdravotná sestra, a keď videla výsledky testov, hneď jej bolo jasné, o čo ide,“ zverila sa žena. Doktori v nemocnici boli veľmi prekvapení, že ošetrujúci lekár na chorobu neprišiel a Jessica sa dostala až do tohto štádia.
„Ak máte pocit, že je s vaším telom niečo zle a lekár vám tvrdí, že ste v poriadku, zoberte sa a choďte k inému lekárovi. Keby som to urobila, mohlo to dopadnúť všetko inak,“ hovorí mladá Američanka.
Akonáhle jej bola rakovina diagnostikovaná, okamžite začala dochádzať na chemoterapie. Našťastie sa po čase ukázalo, že je liečba úspešná a rakovina je na ústupe.
Len o pár mesiacov neskôr sa choroba vrátila. V súčasnej dobe teda podstupuje ďalšiu sériu liečenia a dúfa, že tentoraz už to všetko dopadne dobre. Napriek tomu, že liečbu znáša zle a cíti sa slabá, vidí svoju budúcnosť optimisticky. Kvôli tomu sa tiež rozhodla, že začne písať knihu s názvom: rakoviny, hovor so mnou. A snaží sa prostredníctvom knihy povzbudiť všetkých pacientov, ktorí si prechádzajú tým samým.
