Avšak od počiatkov poľnohospodárstva, kedy ľudia žijú vo väčších spoločenstvách, je inteligencia menej dôležitá, tvrdí v odbornom časopise Trends in Genetics biológ Gerald Crabtree z kalifornskej Stanfordovej univerzity.
Ľudská inteligencia vraj závisí na 2 000 až 5 000 génoch, ktoré sú podľa
Crabtreeovy štúdie veľmi náchylné k mutáciám. Vedec sa podľa agentúry DPA domnieva, že ľudstvo za posledných 120 generácií, teda asi za 3 000 rokov, postupne „hlúplo“.
Antický Grék by mal viac nápadov
Tvrdí, že keby za súčasným človekom prišiel na návštevu obyvateľov antického Grécka, bol by na tom hosť z minulosti čo do inteligencie lepšie: údajne by mal viac nápadov aj lepšiu pamäť.
Crabtree tvrdí, že kto v dávnej minulosti nepoužíval mozog, nedokázal si nájsť dostatok potravy alebo sa chrániť pred nebezpečnými zvieratami. Prežívali len tí najchytrejší. To vraj platilo až do rozvoja poľnohospodárstva, kedy ľudia začali žiť vo väčších skupinách, kde vďaka solidarite mali šancu aj slabší jedinci. Podľa Crabtreea skôr než inteligencie na význame získala schopnosť chrániť sa pred chorobami, ktoré sa vyskytujú v ľudských skupinách.
DPA pripomína, že Crabtree so svojou teóriou odporuje štúdiám, podľa ktorých priemerný inteligenčný kvocient človeka od začiatku 20. storočia generáciu čo generáciu rastie.
