„Jej premiérovanie je plné dobrých úmyslov, efekty sú však minimálne,“ zhodnotil prvý rok Radičovej vo funkcii predsedníčky vlády politológ Michal Horský.
Šéfke vládneho kabinetu vyčíta najmä veľké množstvo politických „ultimát a vyhrážok“. „Tie svedčia o tom, že ani ona sama so svojím premiérovaním nie je spokojná,“ zhodnotil.
Podobného stanoviska sa pridržiava aj politológ Rastislav Tóth, ktorý súčasnú šéfku exekutívy označil za jednu z najslabších v histórii samostatného Slovenska. „Takéto vyhrážanie sa odstúpením a podobne, to nepatrí do politiky ani priemerných, nieto ešte silných, premiérov,“ komentoval. Radičová pohrozila demisiou v prípade, ak by na čele Generálnej prokuratúry SR zotrval Dobroslav Trnka, ktorého nominoval opozičný Smer-SD.
Jej slabá pozícia podľa Tótha škodí aj stranám vládnej koalície. „Tie vzťahy strán sú súdržné v zmysle udržania vlády. Ale konštruktívne nie sú súdržné,“ poznamenal.
Politológ László Öllős je však menej kritický. Premiérka sa podľa neho ocitla vo veľmi ťažkej situácii, keď sa ukázalo, že nielen koaličné strany majú medzi sebou spory, ale zhoda neexistuje ani vo vnútri politických subjektov. Ako príklad uviedol snahu o diferenciáciu poslancov z hnutia Obyčajní ľudia v rámci SaS i rovnaké úsilie OKS vo vzťahu k Mostu-Híd. „Určité nezrovnalosti, síce tie neboli až tak veľmi viditeľné, sa objavili aj v KDH a koniec koncov aj v jej vlastnej strane SDKÚ-DS, kvôli tomu, že ona tam nepatrila do takpovediac väčšinovej frakcie,“ podčiarkol. Vyzdvihol však, že Radičovej sa napriek tomu podarilo v tejto situácii udržať vládnu väčšinu ako celok, aj keď pritom niekedy musela siahnuť po krajných riešeniach.
Spochybňovanie autority premiérky bude podľa politológa Juraja Marušiaka trápiť Radičovú aj naďalej. „Mám pocit, že v súčasnosti za konsolidáciu svojej pozície vďačí predovšetkým silnému nárastu podpory Smeru-SD,“ komentoval. Jej stabilita na čele vlády bude podľa neho závisieť aj od toho, aká bude jej pozícia vo vnútri SDKÚ-DS.
