Máriou Holecyovou: chcem písať celý život

648

1. Na úvod klasická otázka – ako si sa dostala k písaniu?
Nie je to žiadny vzrušujúci príbeh. Myslím, že každý, kto číta rád a veľa, sa skôr či neskôr pokúsi niečo napísať. Tak ako si veľkí fanúšikovia futbalu radi zahrajú na ihrisku, tak ako si veľkí hudobní fanúšikovia radi zaspievajú obľúbené pesničky, ja som začala písať. Samozrejme, v tej dobe (mala som 16 rokov) som už nebola tak naivná, aby som dúfala, že sa tomu budem venovať profesionálne. Písala som zo zvedavosti, radosti, z potreby vyjadriť sa. A som rada, že sa to dodnes nezmenilo.

2. S akými reakciami na svoj debut sa stretávaš, či už na webe alebo v okruhu svojich známych?
Celkovo sú to pozitívne reakcie. Najviac som trpela pri myšlienke, že si to prečítajú moji známi. Keď človek píše, odovzdáva príbehu aj kúsok seba. Je to taká prostitúcia – len nie tela, ale duše. Nakoniec ma prekvapila ich podpora a uznanie. Samozrejme, na webe sa z času na čas objavia aj negatívne reakcie, ale ja som sa ani nesnažila napísať niečo, čo bude vyhovovať gustu každého čitateľa. Vítam každý názor, je predsa dôležité, aby sa o knihe hovorilo.

3. Čítala som i názor, že kopíruješ Harryho Pottera. V čom sa tvoja kniha odlišuje od diela J.K.Rowlingovej? 
Och. Veľmi nekompromisne vyhlasujem, že tieto názory nevychádzajú ani tak z môjho príbehu, ale z nedostatku rozhľadu a typickej ľudskej vlastnosti: radšej haniť ako chváliť. Je to žáner fantasy a mnohí si pod tým pojmom okamžite predstavia Harryho Pottera. Veľa ľudí pozná z fantasy len Harryho a povedzme, že Pána Prsteňov. Preto si neuvedomujú základný rozdiel medzi vykrádaním a využívaním fantastických prvkov. Fantasy, tak ako detektívny, romantický, či dobrodružný román má svoje špecifiká. Takže keď sú hrdinami deti, nejedná sa o plagiát Pottera, ale o fantasy pre mládež. Keď sa to odohráva v realite, ide o fantasy reálneho prostredia. Mágia je jedným zo základných znakov fantasy, takže vyčítať prítomnosť čarov je rovnaké ako kritizovať prítomnosť vraha v detektívnom románe. Harry je ozajstný fenomén a ja bez okolkov priznávam, že vo mne podnietil vášeň pre fantasy, že ma istým spôsobom ovplyvnil a bol to odrazový mostík môjho literárneho života… ale za tie roky som z fantasy pre mládež prečítala všetky známe diela a preto si budem stáť za tým, že nekopírujem. Neveriacich rada odkážem na Odkaz dračích jazdcov (inšpirácia v Tolkienovi) alebo Zavrhnutý (inšpirované Twiligtom).

4. Po prečítaní si možno niekto uvedomí, že kniha nie je určená iba mladším ročníkom. Písala si ju s vedomím, že chceš zaujať i našu generáciu – generáciu vysokoškolákov???
Dokonca dostávam reakcie aj od mamičiek mojich mladých čitateľov. Ja si nemyslím, že fantasy je žáner, v ktorom treba nejako zvlášť určovať vekovú hranicu. Je to o fantázii, o snívaní… takže každý, kto vie snívať, každý, kto je otvorený fantastickým dobrodružstvám si túto knihu môže prečítať. A každý by si v nej mal nájsť to svoje.

5. Prečo si si za hlavné miesto deja zvolila dedinku Ľubietová? Bola si tam niekedy?
Hanba mi. Ešte nikdy som tam nebola, ale tento vážny cestovateľský nedostatok mienim počas letných prázdnin napraviť. Ľubietová mi vyhovovala z viacerých praktických dôvodov: nachádza sa v strede Slovenske, má pomerne dlhú históriu, znie ľúbozvučne – slovensky. A vlastne prvotný dôvod, pre ktorý som sa rozhodla napísať Mariotových dedičov bola túžba vytvoriť náš vlastný, slovenský magický svet. Už som nechcela cestovať až do Londýna alebo Alagaesie, aby som mohla čarovať J

6. Kedy môžeme očakávať ďalšie diely?
Séria vychádza v polročných intervaloch. Druhý diel sa dostane do kníhkupectiev koncom septembra, tretí v marci 2011 a štvrtý opäť v septembri.

7. Plánuješ napísať i knihu iného žánru?
Ojoooj, plánov by bolo. Určite áno, nechcem sa obmedzovať len na fantasy žáner, hoci mám rozrobené ešte nejaké príbehy s prvkami fantasy. Potom však bude nasledovať niečo iné – ale to prezradiť nemôžem.

8. Akú literatúru čítaš okrem fantasy?
Všetko. Nemať rozčítanú žiadnu knihu je pre mňa taká súkromná tragédia. Našťastie, už dávno sa to nestalo. Dokonca aj keď som bola ešte veľmi malá, mamina mi dala do ruky leporelá a mala odo mňa pokoj až dovtedy, kým som nešla spať. Ale to skôr považovala za moju detskú úchylku ako prejav spisovateľského talentu.

9. Čo povieš na súčasnú svetovú tvorbu?
To je otázka na dlhú diskusiu. Zahŕňa množstvo žánrov, štýlov… v princípe sa dá ľahko odlíšiť tzv. braková literatúra a kvalitná literatúra. Tá prvá sa týka „väčšiny“, mainstreamu a tá druhá náročného čitateľa. Je celkom zábavné sledovať mainstream a upírsku mániu, ktorú momentálne utláča do úzadia téma padlých anjelov. Táto ohromná túžba po dokonalom chlapovi, nebezpečenstve a nesmrteľnej láske vypovedá o stave našej spoločnosti. Akosi si nedokážem predstaviť, že za čias Jane Austenovej by sa Edward a Bella tešili takej popularite ako dnes. Dokonca aj knihy Dana Browna nie sú medzi kritikmi tak uznávané, ako by sa dalo čakať. Ale priniesli kontroverziu, ohromné diskusie a to mainstreamu stačí. Možno to všetko znie ako kritika, ale priznávam, počet kníh od autorov ocenených Nobelovou cenou za literatúru, ktoré sú v mojej knižnici, sa nevyrovnajú počtu brakov, ktoré uskladňujem. Má to niečo do seba  

10. A aký je tvoj názor na súčasnú slovenskú tvorbu?
Mnohí sa o nej vyjadrujú veľmi nespokojne. Náš trh je už len v porovnaní s českým, či maďarským výrazne menší a nie – nezodpovedá pomeru počtu obyvateľov. Preto sa slovenskému čitateľovi môže zdať naša tvorba dosť jednotvárna a naša ponuka veľmi obmedzená. V poslednej dobe dostávajú slovenskí autori viac príležitostí, ale ešte vždy platí, že vydať knihu na Slovensku je pre spisovateľa priam zázrak. Keď sa Juraja Červenáka pýtali, prečo vydáva väčšinou v Českej republike, odpovedal, že v Česi mu za to platia, na Slovensku by za to musel platiť on. Vydavateľstvá však nie sú na vine. Tam kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka. V pražskom metre ľahko nájdete mladého chlapca začítaného do knihy. V slovenskom autobuse by tento istý chlapec bol možno obvinený z inej sexuálnej orientácie. V škole nás síce učia čítať písmenká, slová, ale v skutočnosti nás nenaučia čítať a mať pôžitok z dobrej knihy.

11. Na Slovensku prebieha súťaž „Moja naj kniha“. V súčasnosti môžeme zahlasovať za jednu z 25 kníh, ktoré sa dostali do užšieho výberu. Hlasovala si za nejakú knihu? A ak áno, tak ktorá je pre teba tá NAJ?
Ja si neviem vybrať iba jednu jedinú „Naj knihu“. S výberom 25 naj kníh som až na pár výnimiek spokojná a som naozaj zvedavá, kto sa stane víťazom. Takže súťaž sledujem, ale nehlasujem – nemienim jednu dobrú knihu nadradiť nad iné. Samozrejme, nedá sa čakať, že vyhrá pôvodná slovenská tvorba (napr. v Česku vyhral Saturnin od Zdeňka Jirotky).

Mária Holecyová, ktorá píše pod umeleckým menom Marja Holecyová, sa narodila 28. augusta 1988 v Nitre. Písať začala ako 16-ročná a výsledkom je štvordielna séria Mariotovi dediči, ktorá vychádza pod hlavičkou vydavateľstva FRAGMENT. Zatiaľ sa na knižný trh dostala prvá časť tetralógie pod názvom Predurčenie. Ide o dobrodružnú fantasy so slovanskými prvkami, v ktorej nechýba tajomstvo, láska, či súboje.
Autorka zbožňuje filmy, divadlo, čítanie, filozofiu, ale i matematiku, o čom svedčí i vysokoškolské štúdium ekonomickej a finančnej matematiky na Univerzite Komenského. Má dve staršie sestry, vychováva dvoch psov, mačku a neposlušného priateľa. Striedavo žije v Nitre a Bratislave.

 

Veronika Gereková