Masaker v My Lai: Američania povraždili nevinných civilistov, nikto za to nešiel sedieť

2932

Americká armáda 16. marca roku 1968 vtrhla do vietnamskej dediny My Lai a dopustila sa tam zverstiev, nad ktorými dodnes tuhne krv v žilách. Práve tento masaker zdvihla verejný odpor voči vietnamskej vojne v samotných Spojených štátoch a stal sa tak vlastne jedným zo základných pilierov americkej porážky vo Vietname.

Mesiace pred masakrom boli americké jednotky opakovane napádané zo zálohy Viet Congu. Za tri mesiace stratili americké jednotky štyridsať mužov. Američania dobre vedeli, že bojovníci Viet Congu sa skrývajú v dedinách v okolí a sú často zmiešané s civilným obyvateľstvom. To je napokon problém, ktorý riešia Američania aj dnes v bojoch s Talibanom alebo islamskou republikou.

Bohužiaľ Američania celú situáciu vyhodnotili úplne chybne, navyše sa u nich prejavila neuveriteľná miera paranoje. Domnievali sa, že základne Viet Congu sa nachádzajú v dedinách v údolí Son My. Tieto dediny pritom boli juhovietnamské, takže to boli všetko spojencami Američanov. Nikto z obyvateľov dedín nebol členom Viet Congu. Američania si však mysleli opak a rozhodli sa, že celé údolie vyčistia.

Ich veliteľ, plukovník Oran Henderson im navyše rozkázal, aby postupovali maximálne agresívne a vyhnali úplne každého, na koho narazia. Šialený rozkaz sa vojaci rozhodli splniť.

Vojaci prišli do My Lai a zhromaždili uprostred dediny všetkých obyvateľov. Chceli od nich, aby im ukázali skrýše Viet Congu alebo označili ich bojovníkov. Lenže civilisti nikoho takého medzi sebou nemali. Jednému z vojakov prešli nervy a bajonetom prebodol jedného z civilistov. Po ďalšom hodil granát. To bol impulz, ktorý viedol i ostatných Američanov, aby zahájili streľbu do bezbranných dedinčanov.

Vojaci sa cítili beztrestne vo svojom vyčíňaní. Kapitán Ernest Medina posvätil aj vraždenie žien a detí s tým, že sú to všetci „VC“, teda bojovníci Viet Congu. Bola to úplná hrôza. Vojaci vyčíňali ako zmysle zbavení, strieľali a pálili ženy aj deti. Ženy navyše znásilňovali. Zapaľovali chyže dedinčanov a bolo im jedno, či zostal niekto vnútri.

Peklo z výšky pozoroval pilot vrtuľníka Hugh Thompson, ktorý neveril svojim očiam. Pristál priamo uprostred dediny a až to prinútilo vojakov zastaviť paľbu. Neskôr všetko nahlásil svojim veliteľom, ale tí ho prehovárali, aby o ničom nehovoril a sľúbili mu medailu a povýšenie, ak podpíše sfalšované hlásenie o incidente.

Lenže Thompson hlásenia vyhodil a rozhodol sa prehovoriť. Aj tak trvalo rok, kým sa celá kauza dostala na verejnosť. Prvé články hovorili o 128 zabitých bojovníkoch Viet Congu. Až na nátlak letca Ronalda Ridenhoura, ktorý kontaktoval 30 kongresmanov, začala pravda vychádzať najavo. V My Lai nebol ani jeden bojovník Viet Congu. Američania povraždili stovky nevinných civilistov.

Novinové stránky v Amerike sa plnili správami z hrozného masakru. Zabitých bolo podľa vietnamských zdrojov 504, americká armáda uviedla len 347 zabitých civilistov. Došlo dokonca na vojenský súd, ktorý sa zaoberal prípadom Williama Calleye. Ten viedol jednu čatu a preukázateľne zabil jedno dieťa. Aj tak odišiel s trojročným trestom väzenia, ktorý mu prezident Ronald Reagan zmenil na trest domáceho väzenia. Za barbarskú hromadnú vraždu tak vo väzení neskončil nikto.

Napriek tomu masaker zohral svoju úlohu. Američania v Spojených štátoch prvýkrát videli, že ich chlapci bojujú v podivnej vojne, kdesi za oceánom, kde masakrujú nevinné deti. Odpor proti vojne silnel, verejnosť bola pobúrená a požadovala ukončenie celého amerického angažmánu vo Vietname. To sa nakoniec aj stalo, aj keď to trvalo ešte niekoľko rokov. My Lai je pre americkú armádu dodnes obrovskou hanbou a škvrnou na jej povesti. Fotky sú drastické a ukazujú, aké peklo Američania v My Lai rozpútali.