Keď na semafore naskočila červená, šofér miešačky dupol na brzdu. Za ním sa ozval náraz. Vodič modrého kombi za ním nestačil ubrzdiť a narazil do ťažkého stavebného auta. O niekoľko minút neskôr na miesto nehody dorazili požiarnici a z vraku auta vytiahli ťažko zraneného Dietera Henschela. Vtedy, 30. marca tohoto roku, ešte nikto netušil, že táto nehoda zachránila ľudský život.
O niekoľko hodín po nehode išla sestra zraneného Henschela do jeho domu na okraji mesta, aby bratovi zobrala do nemocnice toaletné veci a nakŕmila jeho vlčiaka. V dome začula čudné zvuky, ako keby odniekiaľ ktosi klopal. Ale zdroj zvukov nenašla. O tri dni neskôr sa do domu vrátila aj s manželom. A znova sa ozvalo klopanie. Obaja sa dali do prehliadky. Nakoniec cez zadné schodisko zišli do pivnice na uhlie. A naraz začuli aj slabučké volanie: „Som tu vzadu.“ Manželia rýchlo začali odstraňovať drevenú prepážku pivnice a za ňou našli zamaskované dvierka do pivnice, o ktorej nikto nevedel. To, čo tam našli, by nevymysleli ani tvorcovia perverzného hororu:
Na stenách utajeného traktu viseli reťaze a putá. Na prični boli remence pripravené k mučeniu. Na špinavej plachte zaschnutá krv. V jednom tmavom kúte našli schúlenú naprosto vychudnutú, doráňanú ženu, medzičasom vyhladovanú takmer k smrti..

retaz01
Bola to Sylke R. – od 13. februára hlásená ako nezvestná. Celých sedem týždňov bola v pazúroch nezamestnaného robotníka Dietera Henschela. Umučená, utýraná, znásilňovaná. Polícia začala 49-ročného sadomasochistu vypočúvať ešte v nemocnici. Priznal sa ihneď. Svoju obeť predtým nepoznal. „To celé nebolo plánované,“ vypovedal. „Napadlo ma to spontánne.“
Svetlovlasá, 34-ročná módna návrhárka Sylke sa v ten osudný februárový deň rozhodla ísť na návštevu k rodičom peši. Bol zimný tmavý večer. V istej chvíli si uvedomila, že ju prenasleduje nejaký chlap. Začala utekať. Ale to jej už nepomohlo. Dieter Henschel ju brutálne zozadu napadol a na krku je držal nôž. Kmásal ju po ulici, zviazal jej za chrbtom ruky a potom jej cez oči previazal šatku. Vydesenú ženu napchal do svojho auta s vyrazil. Po asi 20 minútovej jazde zastavil auto už vo svojej garáži na Lindenstrasse 7 a odtiaľ svoju obeť pohodlne a nerušene vovliekol do pripraveného podzemného väzenia. Tak sa pre Sylke R. začal čas pekla.

Mučiareň v pivnici

Mučiareňskú pivnicu mal Henschel veľmi dobre pripravenú. Na 80 štvorcových metroch pod domom mal niekoľko zamrežovaných ciel s pričňami, jednu holú miestnosť a dokonca vykachličkovanú kúpeľňu. Celý tento priestor bol dokonale odizolovaný, takže navonok neprenikol ani šuchot. Podľa nájdených „pomôcok“ ťažko uveriť obžalovanému, že mu to spontánne napadlo. Ústredná miestnosť bola prepchatá všakovakými kovovými a koženými nástrojmi na mučenie, bičovanie, pásy s ostrohami, putá a reťaze boli dokonale prichystané a naleštené. Sadomasochistický úchylák si na Sylke odskúšal všetko. Mučil ju, týral, ponižoval a najmä donekonečna znásilňoval.
„V istom okamihu mu iste muselo svitnúť, že tú ženu nemôže mať v pivnici naveky,“ hovorí vrchný vyšetrovateľ Ruksnat. „Vedel, že má na krku problém. Ale zatiaľ sa nepodarilo dokázať úmysel, že by Sylke chcel zavraždiť.“ Vo svojej chorej mysli sa jej vyhrážal „organizáciou“, ktorá pošle do chládku celú jej rodinu, keby sa pokúsila o útek. Keď bola Sylke mimoriadne doráňaná a zničená, brával ju na nočné prechádzky okolo domu. Na krku mala obojok pripevnený k obojku jeho vlčiaka.
Henschel svojej „otrokyni“ občas aj trocha dôveroval. Keď už nevládala spolupracovať pri jeho brutálnych hrách, občas jej navaril teplé jedlo, a keď mal mimoriadne dobrú náladu, musela variť pre oboch sama umučená Sylke. Priniesol dolu elektrickú platničku.
Nikto si netrúfa odhadovať, ako dlho by to Sylke vydržala. Holý život jej zachránila až mučiteľova nehoda. Módna návrhárka sa zatiaľ lieči na psychiatrii.
Obete si vyhliadal na na stanici metra Dieter Henschel je pre políciu starý známy. Žil vo východnej časti Berlína, vtedajšej NDR. Už v roku 1971 sa zapísal do policajných spisov ako „Postrach Rahnsdorfu“. Dva roky vyčíňal v okrajovej štvrti Berlína, prepadával mladé dievčatá a znásilňoval ich. Svoje obete si vyhliadal na stanici metra a vždy ich zozadu napadol. „Ak zakričíš, prerežem ti hrdlo,“ vyhrážal sa. Potom obeť spútal a zaviazal jej oči. Rovnako ako teraz Sylke. R.
Podľa vtedajších záznamov je jasné, že Henschel je chorý človek. Už vtedy sa správal čudne. Po znásilnení si chcel s dievčaťom dať na druhý deň rande. Jedno dievča sa s ním skutočne dohodlo, a na schôdzku sa dostavilo s otcom. Ale Henschelovi sa podarilo ujsť. Keď ho konečne chytili a zatkli, odsúdili ho na desať rokov. Lenže socialistická väznica sa nezaujímala o jeho duševný stav. Po prepustení sa opäť pustil do diela. V roku 1985 ho za znásilnenie znova zatkli a po roku opäť pustili na slobodu. Nariadili mu síce akýsi kontrolný program, ale v skutočnosti ho na uzde držala iba jeho matka, s ktorou v dome žil. Pred koncom minulého roka matka ochorela a žije v ústave. Tým sa sadomasochistickému úchylákovi otvorili nové možnosti. Starostlivo si vybudoval svoju mučiareň a číhal na vhodnú obeť. Lenže, polícia pátra, či Sylke R. bola skutočne prvou obeťou pivničného väzenia. Ak by sa zistilo, že nie, natíska sa otázka: Kam zmizli tie ženy?

/sprac. dz/