Natáčanie Apokalypsy bolo peklo na zemi

602

V roku 1976 začala vznikať snímka Francisa Forda Coppolu Apokalypsa, ktorý pojednával o teroru vojny vo Vietname. V teror sa nakoniec premenilo aj celé natáčanie.

Problémy nastali už s obsadením hlavnej úlohy kapitána Willarda. Coppola mal vybraného na Al Pacina a Steve McQueena. Obaja herci ale ponuku odmietli – Pacino sa bál zdravotných komplikácií, ktoré mohli vyplynúť z pobytu v džungli, McQueen zasa odmietal opustiť USA. Z rovnakého dôvodu ako McQueen rolu nakoniec odmietol aj Clint Eastwood. Nevyšlo ani obsadenie Harveyho Keitela, s ktorého hereckými výkonmi režisér nebol spokojný. Na poslednú chvíľu do snímky naskočil Martin Sheen. Ako sa ale neskôr ukázalo, ani to nebola najšťastnejšia voľba.

Sheen začal kvôli osobným problémom nadmerne piť a na pľaci bol večne opitý. Jeho správanie bolo počas natáčania nepredvídateľné a mnohokrát robil veci, ktoré ani nemal v scenári. V rebéliach mu zdarne sekundovali aj jeho kolegovia. Predstaviteľ amerického fotoreportéra Dennis Hopper holdoval drogám tak veľmi, že si nedokázal zapamätať svoje vety. Od produkcie si následne vyžiadal pravidelný prísun kokaínu, ktorý mu údajne pomáhal v hraní.

Ako pravá domýšľavá hviezda sa ukázal aj Marlon Brando. Jeho postava armádneho zbeha mala byť vo filme vyziabnutá, herec sa však na natáčanie objavil s niekoľkými kilami navyše. Navyše sa nemienil zoznámiť s predlohou a scenárom a neustále zabúdal svoje pasáže. Po jednej hádke s režisérom sa vzdorovitý Brando oholil. Že sa aj on rád oddával tekutému povzbudeniu, asi netreba dodávať. Producentmi jeho prítomnosť vo filme pritom vyšla na 3,5 milióna dolárov.

Okrem spurných hercov sa filmári museli potýkať so zdravotnými komplikáciami, nepriaznivému počasiu a nedostatkom financií. Krátko po prvej klapke postihol štáb aj hercov úplavica. Počas stavby scény zomrel po ťažkom úraze jeden z robotníkov. Na oblasť filmovania udrel tiež tajfún Olga a silné dažde, ktoré všetky práce oddialili. Z plánovaného šesťtýždňového natáčania sa produkcia natiahla na šesťdesiat osem týždňov a Coppola musel veľkú časť rozpočtu doplatiť zo svojich vlastných zdrojov. Niet divu, že niekoľkokrát sa vyhrážal samovraždou a kvôli podvýžive a dehydratácii skončil v nemocnici. Kritici si z filmu uťahovali a prestávali veriť, že vôbec kedy vznikne. Originálny názov Apocalypse Now (Apokalypsa teraz) prekrstili na Apokalypse When? (Apokalypsa kedy?).

Aby toho nebolo málo, Sheen dostal srdcový infarkt. Napoly šialený Copolla vtedy šéfom štúdia odvetil, že aj keď jeho herec „umiera, nezomrie, kým mu to nedovolí on“. A Sheenovi tak neostávalo než prežiť a snímku dokončiť.

Keď sa potom Apokalypsa konečne objavila v roku 1979 v kinách, filmár hovoril: „Môj film nie je film. Môj film nie je o Vietname. To je Vietnam. Taký skutočne bol. Bolo to bláznivé. A počas nakrúcania sme prežili skoro to isté, čo Američania vo vojne. Boli sme v džungli. Bola nás tam kopa. Mali sme prístup k veľa peniazom, veľa zariadení a kúsok po kúsku sme prepadali šialenstvu.“

Život drogového kuriéra Leo Sharpa, ktorý sa stal predlohou pre nový film Clinta Eastwooda

Na jeho počin sa dnes pozerá ako na jedno z najvýznamnejších diel americkej kinematografie.