Norsko, kráľovstvo ako z rozprávky

873

Náhoda chcela, že na vedeckej konferencii usporiadanej našou Alma Mater, som spoznala RNDr. Máriu Dušinskú, CSc. Zapojila som sa do projektu tejto činorodej, milej a optimistickej dámy na Slovenskej zdravotníckej univerzite – do projektu výskumu nanočastíc. Keďže je to nová, u nás neprebádaná téma, lákavá a vzrušujúca, neváhala som a spolu s kolegyňou Mgr. Katkou Hašplovou sme takpovediac vhupli do projektu. Keď nás Dr. Dušinská oboznámila aj s jej ďalšími aktivitami v NILU ústave (Norwegian Institute for Air Research), ako aj možnosťou spolupáce s University of Oslo a ponúkla možnosť zapojiť sa do práce tam, neváhali sme ani na chvíľu. Prostredníctvom SAIA a našej UK v Bratislave (katedry genetiky) sme vybavili všetky potrebné formuláre a od 1. marca 2009 sme na 6 mesiacov v Nórskom kráľovstve.
Aj vďaka internetu sa stal svet menej tajomným, spoznateľnejším a bližším. Nuž, ale realita je realita. A keď sa u nás v Bratislave už ukladali do skríň kabáty a teplé vetrovky, sme spolu s Katkou zababušené v „páperkách” vystúpili na letisku Gardermoen neďaleko Oslo. Tu v sprievode Dr. Dušinskej (vďaka ktorej sme sa na letisku nestratili) a ďalšej Slovenky, pár mesiacov tu žijúcej a pracujúcej Mgr. Zuzky Magdolenovej, sme z vlaku sledovali nádhernú, snehom zasypanú krajinu. Čakal nás náš nový domov Leirsund, dedinka asi 20 minút vzdialená od Osla. Náš bytík je na prízemí rodinnej vilky, typickej a bežnej v tomto kraji. Je to tradičná drevom obložená stavba s verandami. Už hneď prvý deň bol pre mňa, dievča z centra Bratislavy, prekvapením. Popod okno prechádzal jazdec na koni a veľa miestnych na bežkách. To predurčilo aj naše športové aktivity. A že sa Nóri skutočne hýbu, športujú a vyznávajú zdravý životný štýl, sme pochopili hneď od prvého dňa. Okrem procesných povinností v NILU a University of Oslo plávame, korčuľujeme, beháme na bežkách, lyžujeme na okolitých svahoch, bicyklujeme a tak ďalej. Nečudo, že nórski pretekári patria v severských disciplínach k svetovej špičke, veď majú obrovskú základňu (už trojročné deti nás na bežkách obiehali rýchlosťou vetra) a aj úžasné podmienky. K zdravému životu patrí aj zdravá strava – zelenina, ryby. Losos a kaviár tu patria k bežným potravinám, dostupným pre každého. Preto nie je ničím neobyčajným, ak sa v školskej jedálni podáva losos, či krevety – dúfam, že takéto menu sa časom dostane aj do našej univerzitnej jedálne 🙂
Samozrejme, okrem našich relaxačných aktivít denne intenzívne pracujeme – výzvy sú skutočne veľké. NILU – náš domovský ústav nás prijal s otvorenou náručou. Prekvapilo ma ústretové, milé až srdečné prijatie, profesionalita a tiež družný život vedeckej komunity. Komunita sme skutočne medzinárodná. Okrem nás Sloveniek sú tu Číňania, Taliani, Česi, Poliaci, Nemci. Stretnutia sa organizujú na striedačku a my máme možnosť prezentovať aj naše dobroty a pohovoriť o našich špecifikách.

V University of Oslo spolupracujeme aj s takou kapacitou, akou je Prof. Andrew Collins – pôvodom Brit, džentlmen s úžasným zmyslom pre humor, sarkazmus a jeho sticky toffee puding je aspoň taký profesionálny ako jeho profesionálne výsledky v oblasti výživy, ktorej sa venuje s plným nasadením. Ďalším naším najbližším spolupracovníkom je mladý ruský vedec Sergey Shaposhnikov, PhD. S ním spolupracujeme v oblasti moderných cytogenetických metód comet-FISH, ktoré sme dosiaľ skúmali na rastlinných bunkách. Teraz pod jeho trpezlivým vedením prechádzame na ľudské (nám predsa len bližšie) bunky. Zaujímavou súčasťou našej práce je aj „finger prick“ – ľudovo povedané pichnúť si ihlou do prsta, aby sme získali krv. Avšak, ako sa hovorí: „Pre vedu sa treba občas aj obetovať“.

Obe ustanovizne disponujú veľkým mozgovým potenciálom, aj skvelým materiálnym vybavením. V NILU sa už za našej prítomnosti otvárali nové špičkové laboratóriá, a to práve na výskum nanočastíc z pohľadu cytoa genotoxikológie.

Nezabudnuteľným zážitkom v NILU bola návšteva Jeho Veličenstva nórskeho kráľa Haralda V. Ako to už býva v takýchto vzácnych vzrušujúcich okamihoch spojených s trmou-vrmou, fotografie sa nevydarili a miesto jeho veličenstva je na záberoch zábradlie a jeho topánky. Preto skladám klobúk pred profesionálnymi fotografmi a novinármi, nemajú ľahký chlebík.
Najčerstvejším zážitkom v Nórs-ku sú oslavy víťazstva v Eurovi-sion Song Contest. Pieseň od Alexandra Rybaka „Fairytale“ sme počúvali denno-denne z rádia, no musím sa priznať, že aj tak sa mi nezunovala (hoci treba neskromne priznať, že aj Kamil Mikulčík a Nela Pocisková dôstojne reprezentovali Slovensko s nádhernou piesňou, na ktorú sme od Nórov počuli pozitívne ohlasy). Ich nadšenie z víťazstva bolo a ešte stále je cítiť na každom kroku – ľudia majú dokonca spomínanú pieseň nastavenú ako zvonenie v mobiloch. A tak nie je ničím neobyčajným, že sa pánovi v stredných rokoch mobil ohlási namiesto bežným „crn crn“ spevom: „I´m in love with a fairytale,…“ Pokračovaním eufórie boli aj oslavy štátneho sviatku Nórska 17. mája. Prekvapením bolo, že sa oslavuje v krojoch. Bola to pre nás nádherná prehliadka tradícií. Bolo fascinujúce sledovať, že nielen starší ľudia, ale aj naši rovesníci sa vybrali do mesta v krojoch mávajúc vlajkami. Vlajky nechýbali hádam ani na jednom dome, aute, autobuse či taxíku.
Najväčším prekvapením pre nás bolo ovládanie cudzích jazykov (najmä angličtiny) miestnym obyvateľstvom, a to aj v odľahlých a malých usadlostiach. Pýtali sme sa domácich, kde sa tak dobre naučili po anglicky, a odpoveď bola väčšinou rovnaká – z televízie a zo školy. Obrovskou výhodou je, že Nóri majú väčšinu filmov v pôvodnom znení s titulkami a tak sa im angličtina dostane ľahšie do uší. Ďalšou milou vlastnosťou Nórov je ich poctivosť – len zriedkakedy sa stáva, že by sa niekto v metre, či električke viezol bez platného cestovného lístka. Dokonca pri obchodoch, či pri ceste nájdete nezamknuté bicykle…

Nedá mi však nespomenúť nórske víkendy. Piatkové a sobotňajšie večery sú charakteristické tým, že sa Nóri – opijú. Vtedy je mesto plné potácajúcich sa ľudí – na veku naozaj nezáleží. Čo sa alkoholu týka, v bežnom obchode si môžete kúpiť nanajvýš pivo – a aj to len do určitej hodiny. Ak máte chuť na dobré vínko, či dokonca niečo tvrdšie, musíte zavítať do špeciálneho obchodu. Dokonca aj množstvo alkoholu, ktoré si môžete kúpiť, je obmedzené a spomínané obchody sú v nedeľu zatvorené. Takže víkendy sú tu naozaj rušné a pre Nórov prinášajú okrem iného aj – lacnejší benzín. Opäť jedna z lahôdok, ktorá by potešila nejedného motoristu na Slovensku…
Dojmov a zážitkov je skutočne veľa a v takmer polovici môjho pobytu si trúfam povedať a odkázať všetkým u nás doma, napriek tomu, že naše „more” je v Chorvátsku a našinci putujú najmä na juh Európy, Nórsko je úžasnou krajinou – jeho polárne noci, fantastická lyžovačka, cesty loďou, lesy, fjordy, jazerá a najmä príjemní ľudia – to všetko je veľkým lákadlom, ktoré treba zažiť.

 

Tak niekedy dovidenia.
Har de bra.

Alexandra Hudecová