NRSR: Poslancov čaká diskusia o superhrubej mzde, hlasovať sa však nebude

431

Počas štvrtého rokovacieho dňa príde na rad aj široko diskutovaný zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorý zavádza tzv. superhrubú mzdu.
Cieľom tejto právnej normy je sprehľadniť, vyčistiť a zjednodušiť daňovo-odvodový systém. Zavedenie superhrubej mzdy znamená, že zamestnanci budú mať navýšenú svoju hrubú mzdu o odvody, ktoré doteraz platil ich zamestnávateľ. Na prepočítanie súčasnej hrubej mzdy na superhrubú majú mať podľa návrhu ministerstva práce zamestnávatelia k dispozícii tri rôzne spôsoby. Prevod bude závisieť od toho, o aký typ pracovného pomeru pôjde a či má zamestnanec mzdu nad 1,5-násobkom priemerného zárobku alebo nie.
Pri súkromnom type pracovného pomeru by si mal zamestnávateľ podľa návrhu vybrať jednoduchší, ale menej presný prepočet všeobecným koeficientom 1,344. Presnejšie sa bude dať superhrubá mzda vypočítať tzv. statusovým koeficientom, ktorý zohľadňuje napr. aj špecifiká pracujúcich starobných a invalidných dôchodcov, ktorí platia nižšie odvody.
Zamestnancom s príjmom nad 1,5-násobok priemernej mzdy by sa mal plat prepočítať podľa vzorca, ktorý zohľadňuje súčet pôvodnej mzdy a poistného firmy. Vo verejnej správe nebude mať zamestnávateľ možnosť výberu a výpočet bude musieť urobiť čo najpresnejšie podľa spomínaného statusového koeficientu.
Odvody na sociálne poistenie budú mať podľa návrhu aj nové sadzby. Na zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom sa bude vzťahovať najvyššia 19-percentná sadzba. Zároveň však bude mať na rozdiel od ostatných nárok aj na nemocenské a nezamestnanecké dávky. Zamestnanci s nepravidelným príjmom, príjmom z dividend a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by mali od budúceho roka platiť sociálny odvod vo výške 13 percent a ľudia pracujúci na dohodu desať percent.
Minister Mihál predložil v súvislosti s pripravovaným zavedením superhrubej mzdy aj návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Dôvodom legislatívnej zmeny je zrušenie povinnosti zamestnávateľa platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne poistenie s výnimkou úrazového poistenia, v dôsledku čoho sa táto povinnosť presúva v upravenej forme na zamestnancov.
Aký bude osud týchto právnych úprav, ktoré kritizuje opozícia, bude známe najskôr v utorok 13. septembra. Dnes poslanci hlasovať nebudú, pondelky parlament nerokuje.