Pre študentov bol 17. november krutý aj v roku 1939

1094

Súčasne však poverila ministra kultúry SR Milana Kňažka, aby do 22. mája predložil monitoring stavu všetkých štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní s ich možnou redukciou. Slovensko totiž patrí v počte voľných dní medzi európsky nadštandard.

V súčasnosti sú v slovenskom kalendári štyri štátne sviatky. 1. január – deň vzniku SR, 5. júl – sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, 29. august – výročie SNP a 1. september – deň Ústavy SR. Ďalej existuje 10 dní pracovného pokoja a 18 pamätných dní.

Pre študentov bol 17. november krutý aj v roku 1939

V novembri 1939 špeciálne nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame.

Odpor proti totalitnej moci počas druhej svetovej vojny si 17. novembra pripomínajú študenti na celom svete. Medzinárodný deň študentstva vyhlásil Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939.

Od roku 2001 na Slovensku 17. november slávime aj ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Vysokoškoláci v uliciach

Podnetom na vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva sa stali udalosti na jeseň 1939 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. Okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy 28. októbra 1939 demonštráciu v spojitosti s oslavami vzniku Československa.
Pri zrážke medzi demonštrantami a ozbrojenými zložkami, pričom ich príslušníci použili aj strelné zbrane, zahynul mladý robotník Václav Sedláček. Trinásti ďalší účastníci demonštrácie utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi aj študent medicíny Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol.
Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov bez rozdielu ich príslušnosti k fakulte alebo škole vôbec. Chceli sa pochodom cez mesto s medikom dôstojne rozlúčiť pred pohrebom v dedinke Lhota nad Moravou. Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a ich následky boli tragické.

Špeciálne nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame. Nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. O bleskovej protištudentskej akcii rozhodol v novembri v Berlíne nemecký vodca Adolf Hitler.
Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone (USA) bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov sveta.

Na čele aj v roku 1989

Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva.

V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach, až vyústili do pádu režimu. Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodu vo vyznávaní viery.

Federálne zhromaždenie (FZ) ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa 17. november – Deň boja študentov za slobodu a demokraciu – stal pamätným dňom ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november – Deň boja proti totalite – vyhlásila za pamätný deň SR.
Poslanci NR SR napokon 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – bude štátnym sviatkom SR. V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.