Pani Fazekasová, žena v stredných rokoch, stála pri zrode jedného z najkurióznejších vražedných ošiaľov minulého storočia. Bývala v pokojnej, od civilizácie trochu bokom ležiacej dedinke Nagyrev juhovýchodne od Budapešti. Problémy s nepríjemnými či akosi „nadbytočnými“ ľuďmi začala riešiť po svojom – jednoducho týchto ľudí otrávila. Prvá vražda sa odohrala v roku 1911 a zabíjanie potom pokračovalo takmer dvadsať rokov. Suzanne svoj spôsob riešenia problémov vštepila aj ostatným ženám v dedine a neskôr i susednej obci Tiszakur.
Kým muži bojovali a umierali v prvej svetovej vojne, ženy si vyberali milencov z neďalekých zajateckých táborov. Samozrejme, že keď sa muži vrátili, hľadali neverné manželky spôsob, ako sa ich najľahšie zbaviť. Stačilo zájsť za pani Fazekasovou a vypýtať si jed. Tá ho vyrábala vo veľkom tým, že vyvárala mucholapky, ktoré nakupovala vo veľkom. Ako sa neskôr zistilo, v uvedenom období sa v dvoch malých dedinách predalo viac mucholapiek ako v celom Maďarsku dohromady! Keďže lekár, ktorý úradne zisťoval príčiny smrti, bol Fazekasovej bratranec, nikdy sa na nič neprišlo.
Úradná kontrola vysokej úmrtnosti nič nenašla – úmrtné listy boli vždy vystavené na inú príčinu. A potom, obe dediny ležali tak trochu zabudnuté mimo centra a nikto z okolia sa neodvážil spájať veľa mŕtvych s nejakým vražedným besnením. Ale bolo to tak, počas dvadsiatich rokov sa tu odohralo asi 50 vrážd, ktoré mali na svedomí ženy. Rosalie Sebestyenová zavraždila svojho manžela, ktorý ju nudil, Maria Szendiová otrávila muža, pretože vždy presadzoval iba svoje, Marii Vargovej sa chlap vrátil z vojny ako invalid a ona si medzitým našla mladšieho milenca – najskôr otrávila muža, neskôr aj milenca i jeho starého otca… Istá pani Kardosová sa dlho trápila so svojím invalidným synom, tak sa jedného dňa rozhodla, že ho zavraždí. Juliana Lipková za sedem rokov otrávila ôsmich svojich príbuzných, aby sa zmocnila ich domov a pozemkov. Tak sa z nej stala najbohatšia žena v dedine.
Kosa padla na kameň v roku 1929, keď otravu prežili dve obete pani Ladislaus Szabovej. Tá udala okrem Suzanne Farkasovej aj istú pani Bukenoveskú, ktorej pred piatimi rokmi predala jed. Tá ním otrávila svoju matku, čo neskôr potvrdila exhumácia. Farkasová vo väzení odmietla vypovedať, a tak ju na istú čas museli prepustiť. Ponáhľala sa domov, kde zalarmovala všetky spolupáchateľky, ale bolo už neskoro. Onedlho ju prišla znovu zatknúť polícia. Suzanne Farkasová však bola rýchlejšia a pred očami policajtov sa sama otrávila. Nakoniec zatkli 38 žien, a pred súdom skončilo 26 žien z Nagyrevu a Tiszakuru, všetky boli obžalované z vrážd otrávením.
Ocitla sa medzi nimi aj istá Suzanna Oláhová, ktorú volali Biela čarodejnica z Nagyrevu a ktorá mala vraj svojimi bosoráckymi schopnosťami ochrániť všetky tamojšie vrahyne. Nestalo sa. Osem žien odsúdili na trest smrti, sedem na doživotie, ostatné vyviazli s miernejšími trestami. Tri z obvinených spáchali vo väzení samovraždu a všetky popravené vrahyne viseli niekoľko dní na verejnom pranieri pre výstrahu ostatným.
