Rocková lady LeRa

782

LeRa je energická, akčná, vyzývava, cieľavedomá mladá dáma, ktorá sa na nič nehrá a rieši svoju kapelu s obrovským nasadením a s vedomím, že umelec musí robiť svoju hudbu “naozajstne,” lebo pretvárka sa časom odhalí.

Prečo práve rocková hudba? Väčšina súčasných mladých speváčok inklinuje skôr k r’n’b a k hip-hopu…
Nikdy som nekalkulovala v rámci žánrov a štýlov s tým, čo by pre mňa bolo najvýhodnejšie, alebo čo by mi prinieslo najväčší úspech. Samozrejme, v rámci dospievania sa formoval aj môj hudobný vkus, s tým že som si vyskúšala aj iné spevácke polohy, ale keď prišiel prvý impulz a potreba tvoriť vlastné piesne, texty a melódie, bolo mi jasné, že ak sa chcem naozaj realizovať ako speváčka, potrebujem za sebou našlapanú rockovú kapelu a nebude mi stačiť, chodiť spievať na eventy s halfplaybackomJ…V puberte som bola Nirvanistka, Pearl Jamačka, teraz fičím na System of a down…taká hudba sa mi páči…teda, okrem tej mojej.

Aké je to byť ženou leaderkou a šéfovať chalanom – hudobníkom?
Vždy som patrila medzi dominantných ľudí v akejkoľvek spoločnosti. Mám asi prirodzenú autoritu, dobré argumentačné schopnosti, ale najmä, dokážem aj počúvať a som dosť asertívny typ človeka. Chalani ma rešpektujú a myslím, že máme úplne nadštandartné kamarátske vzťahy a že nás spoločná práca a tvorba neskutočne baví. Je to vzácny úkaz. Snáď nám to vydrží.

Trávite spolu aj čas mimo koncertov, nahrávania a skúšania?
Áno, chodíme spolu žúrovať, grilovať, na koncerty kapiel, ktoré máme radi. Keď niekde hráme koncert a podmienky to dovoľujú, tak si spoločne veľmi radi a veľmi kvalitne vyhodíme z kopýtka.

Kde čerpáš inšpiráciu? Ako vznikajú vaše pesničky?
Mám také návaly tvorivosti, väčšinou v noci, alebo keď sa udeje niečo emotívne. Začala som pracovať na projekte s charitatívnym zameraním o domácom násilí páchanom na ženách a inšpirovalo ma to k napísaniu mojej najlepšej pesničky „Každá sa môže zmýliť,“ ktorá bude promovať spomínaný projekt. Mám rada svoje spevácke a autorské polohy. Milujem tú energiu, ktorú prinášajú živé hrania, temperament, živelnosť, drsnejší prejav a na druhej strane, mám v sebe príliš silné emotívne cítenie a potrebu poukázať aj na citlivejšie témy. A aj to ponúka naša hudba.

Najťažší krok vás ešte iba čaká – preraziť a dostať sa do povedomia verejnosti.
To je pravda, aj keď osobne si nezakladám na tom, aby som sa teraz stala nejako nasilu celebritou. Som si vedomá, že čím viac budeme videní, tým viac budeme aj kritizovaní, ale aj známejší. Všetko má svoje pre a proti. Napríklad to, že som hrala hlavné postavy v niekoľkých popredných muzikáloch, málokto vie. Takisto sa málokedy napíše, že nejaká kapela zahrala naozaj kvalitný a super koncert. Dnes sa viac popularizujú plytké škandály a kontroverzné, problamatické pseudoosobnôstky. To, že niekto niečo naozaj vie, je už menej zaujímavé. A kedže žijem dosť usporiadaný život a nemám s nikým konflikty a mám nadštadarnté vzťahy s väčšinou ľudí, je naozaj pre bulvár dosť nezaujímavé. Moja jediná úchylka sú asi psy. Milujem zvieratá, angažujem sa v útulkoch a starám sa o ne viac, ako je pre iných bežné.

Predstav nám ešte tvojich hudobníkov.
V mojej skupine sa prednedávnom udiali menšie presonálne zmeny, lebo som síce vždy mala štastie na kvalitných hudobníkov, ale tí boli rozlietaní a to bolo na úkor tvorby. Vsadila som na mladých, vďačných a imidžových chalanov, ktorí hudbu milujú a maximálne sme si sadli. Sólo gitara – Ľuboš Ďurech, jeden z najvýraznejších mladých talentov, Jožko Gorel – bicie, Tibor Zeman – basa, Juraj Bača – gitara.

Čo vás najbližšie čaká?
Na jednom z festivalových koncertov sme zaujali Ivana Táslera, ktorý nám pomáha pri nahrávaní piesni. Je to fakt kapacita a neskutočne kreatívny človek. Naše spoločné hudobné počiny budú už čoskoro predstavené fanúšikom. Veľmi sa z toho tešíme. Tiež máme ponuky na nejaké beánie, z čoho máme asi najväčšiu radosť, lebo niet nad dobre rozpogovaných a žúrkujúcich vysokoškolákov.

Silvia Sakalašová