Ivan Roubal patrí k najhorším sériovým vrahom Česka. Napriek tomu je veľa detailov jeho činov zahalených tajomstvom. Dve obete údajne Roubal na svojom statku Rozprávka nechal zožrať ošípanými alebo psami. Najmenej päťnásobný vrah už nejasnosti nikdy nevysvetlí, pred dvoma rokmi zomrel vo väzení.
Táto kauza sa zapísala do dejín českej justície aj jedným z najväčších súdnych prechmatov. Ivan Roubal, v tom čase obvinený z niekoľkých vrážd, bol 30. septembra 1997 prepustený z väzenia. Dôvod? Sudca Jiří Horký jednoducho zabudol Roubalovi predĺžiť väzbu. (nedeje sa to len u nás)
Pred väznicou na „vražednú celebritu“ čakali novinári a televízne štáby. Pred ich zrakmi kriminálna polícia prepusteného väzňa opäť ihneď zadržala. Roubal toho mal na svedomí totiž oveľa viac …
Ale nepredbiehajme…
Pre pražskú mordpartu začal prípad Roubal v noci 8. marca 1994. Kriminalisti boli privolaní k dvojnásobnej vražde v Nuslích. Podľa hlásení boli obeťami majitelia jednej autopožičovne. Políciu zavolal taxikár Jiří S., ktorý sa v čase vrážd tiež nachádzal v suterénnych priestoroch činžiaku, kde firma sídlila.
Taxikár kriminalistom hovoril, že bol spútaný putami, ale že sa z nich dostal a potom ich zavolal. „Spočiatku sme mu ani neverili a bol jedným z podozrivých. Bolo to celé také divné. Dvoch ľudí totiž páchateľ zabil a tretieho nechal, aj keď ho mohol vidieť,“ opísal v dokumente ČT Legendy kriminalistiky vtedajší mladý vyšetrovateľ Josef Mareš, dnes šéf pražskej mordparty.
Jeho kolega Jan Štoček taxikára vypočul. „Bol v šoku z toho, ako videl, že sa obaja škrtia. Z útržkovitej výpovede vyplynulo, že boli prepadnutí, zviazaní, páchatelia tam vybrali nejaké veci a nechali ich tam zviazaných. „
Vrah svoje obete zviazal do tzv. Kozla. Škrtidlo okolo krku bolo povrazom spojené za chrbtom so zviazanými pokrčenými nohami. Ako sila v nohách strácala, tie sa naťahovali a obeť sa dusila sama.
Týždeň po vražde prebehla v priestoroch firmy previerka výpovede. Taxikár Jiří S. opísal, že ich prepadli traja rusky hovoriaci muži so zbraňou. Potom podľa taxikára prišiel iný človek a ten zavraždil oboch majiteľov firmy. Páchateľ Jiřího S. nezabil, len mu povedal: „Ty si mi vlastne nič neurobil. Teba nechám, nech majú policajti zamotanú hlavu.“
Vyšetrovatelia potom zistili, že obaja zavraždení cez Vianoce predávali v stánkoch na Václavskom námestí. Keď preverovali, komu stánky patria, narazili na meno Václav H. Hovoriť s ním ale nemohli. Už 15 mesiacov bol nezvestný. Mordparta tak prvýkrát narazila na meno Ivan Roubal.
Václav H. bol totiž práve s Roubalom 10. decembra 1992 videný naposledy. Roubala polícia poznala. V roku 1994 mal 43 rokov a mal za sebou rad rôznych zamestnaní. Absolvent poľnohospodárske školy sa živil ako pomocník rušňovodiča ČSD, vlakový sprievodca, kurič v kotolni, drevorubač či zootechnik. Z manželstva zo 70. rokov mal syna, pred novembrom 1989 bol Roubal tiež členom Svedkov Jehovových.
Polícia Roubala vypočúvala v roku 1993 – po tom, čo sa v septiku domu na Českolipsku našlo telo v značnom stupni rozkladu. Patrilo pražskému taxikárovi Vladimírovi S., ktorý zmizol 26. júla 1992. A Roubal bol s taxikárom videný, ako spolu odchádzali z Prahy. Keď pražskí kriminalisti Roubala „hlbšie“ preverili, našli ďalšie podozrivé okolnosti. Zrazu s ním chcela hovoriť pražská aj Severočeská polícia.
Zľakol sa svedok?
Roubal ale nebol pár týždňov k nájdeniu. Z úkrytu ho vylákal až jeho známy – z obáv o život, Roubala sa totiž bál. Polícia Roubala maskovaného parochňou zadržala 30. marca 1994 v podchode metra na Námestí mieru.
Lenže potom nastali problémy. Svedok odmietol Roubala identifikovať ako vraha majiteľov autopožičovne, preto ho mohla polícia obviniť len z lúpeže. Roubal zodpovednosť za vraždy odmietal. Kriminalistom sa ale podarilo zadržať mužov, ktorí sa na prepadnutí podieľali.
Tí nakoniec pri rekonštrukcii vypovedali, že všetko riadil „Majer“ – pod týmto menom poznali Roubala. Podľa výpovedí ich „Majer“ poslal po lúpeži z firmy preč. „Keď sme odchádzali, boli obaja muži živí,“ vypovedali dvaja zo zlodejov. Všetci traja po krádeži na „Majera“ čakali vonku v aute, ten za nimi dorazili asi o štvrť hodiny neskôr.
Na Roubala sa hrnula ďalšie podozrenia. 3. októbra 1993 našli pri vypúšťaní rybníka vo Veselí nad Lužnicí telo zavraždeného muža. Ležalo tam od konca mája. „Nevedeli sme, o koho sa jedná,“ opísal bývalý juhočeský kriminalista František Jonáš. „V Prahe ale postrádali človeka a nám bolo povedané, že by to mohol byť on.“ Jednalo sa o dôchodcov Jozefa S. U Roubala potom polícia našla veci mŕtveho a zistila, že z účtu dôchodca vyberal peniaze.
Ďalšia vražda zviazaného do kozla
Roubalové meno sa zjavilo u ďalšej neobjasnenej vražde. 12. novembra 1993 našla polícia v byte v pražských Letňanoch mŕtveho dôchodcu Václava D., ten bol známy tým, že sa živil predajom pornofilmov. Zomrel na udusenie po zviazaní do kozla. Roubal trval na tom, že je nevinný a odmietal sa s kriminalistami baviť.
Polícia musela hľadať ďalšie dôkazy. Na začiatku 90. rokov sprivatizoval Roubal statok Rozprávka na Plzeňsku. Choval tam sliepky a ošípané. Podnikateľ František H. tam potom chcel postaviť vodnú pílu. V decembri 1991 však so svojou ruskou priateľkou zmizol.
Roubal tvrdil, že odišli do Nemecka, používal ale ich auto a rozpredával ich majetok. Synovi aj jednému členovi podsvetia sa mal priznať, že ich zavraždil a tela potom predhodil ošípaným. Roubal to odmietal pred súdom aj pri rozhovore s denníkom Blesk v roku 2002. „Ten statok som mal prenajatý a choval som tam štyridsať vietnamských prasiatok. Myslíte, že by – s tými malými tlamami – niekoho zožrali? Okrem toho môj syn svoje slová odvolal. „
Statok Rozprávka dôkazy nedodal
Na osamotený statok Rozprávka tak v polovici 90. rokov zamierila pražská mordparta. „Stále sa hľadalo miesto, kde by ich mohol zahrabať, keby nebola pravdivá teória o zožratí psami alebo ošípanými,“ opísal Štoček. „Na začiatku 90. rokov bolo nezvestných ľudí celkom dosť, mohlo ich tu skončiť viac,“ dodal skúsený kriminalista, preslávený oi. z prípadu Orlických vrážd.
Lenže aj napriek týždňom úmornej práce na statku policajti nič nenašli. Neuspelo ani nasadenie potápačov či vrtuľníka. Náročné vyšetrovanie potom vystriedal šok. Kvôli chybe sudcu Jiřího Horkého mal ísť Roubal na slobodu. To nemohla mordparta dopustiť. „V tej chvíli bolo šťastie, že sme mali v rukách jeden tromf. Bol to výhražný list jednému svedkovi,“ opísal Josef Mareš.
Keď urobil Roubal pár krokov z väznice, pristúpil k nemu Ján Štoček. „Pan Roubal, polícia. Budete zadržaný podľa trestného poriadku a budete prevezený na políciu,“ hovoril kriminalista pred desiatkami novinárov. Polícia Roubala zadržala za vydieranie svedka. Sudca Horký odišiel s trestom dvadsaťpercentným znížením platu.
Slovenské krimi: Zavraždili minimálne 20 ľudí a ich telá rozpustili v kyseline
Polícii sa podarilo objasniť, prečo zabil majiteľa autopožičovne. Pretože predtým Roubal zavraždil majiteľa vianočných stánkov, považoval za oprávnené, že bude od teraz od „svojich“ predajcov vyberať zárobok. Dvojica mu však odmietla peniaze vydať. Keď si pre ne prišiel, došlo k potýčke, pri ktorej jeden z mužov použil proti Roubalovi elektrický paralyzér. Roubal spadol a vyrazil si zub.
Urazený „Majer“ preto zosnoval lúpež a dvojicu potom z pomsty zavraždil. „Na tom mieste som naozaj bol a skutočne som tam priviedol partiu ukrajinských lumpov. Ale boli sme tam predtým, než tí ľudia umreli. A dlho predtým, než zomreli, sme odtiaľ všetci odišli,“ tvrdil Roubal neskôr vo väzení.
Môže za to Parkanová
Roubal sa nikdy k žiadnej násilnej trestnej činnosti nepriznal. V roku 1998 bol dokonca pre nedostatok dôkazov oslobodený z dvojnásobnej vraždy majiteľov autopožičovne. Vyviazol len s päťročným trestom za lúpež. Roubal počas procesu niekoľkokrát obvinil políciu a justíciu zo sprisahania a dokonca odovzdal sudcom kópiu listu adresovaného prezidentovi Václavovi Havlovi, v ktorom dal podnet na trestné stíhanie vtedajšej ministerka spravodlivosti Vlasty Parkanovej. „Je hlavnou organizátorkou sprisahanie proti mne a podľa môjho názoru sa spolu s ďalšími neznámymi páchateľmi dopustila trestného činu zločineckej organizácie.“
Roubal ďalšie súdy sťažnosťami a pripomienkami komplikoval a naťahoval, ako mohol. Napriek tomu bol v roku 1999 tentoraz už uznaný vinným a odsúdený za vraždu majiteľov autopožičovne na 22 rokov väzenia. O rok neskôr zasadol ďalší súd, v ktorom bol obvinený z vrážd taxikára Vladimíra S. a dvoch dôchodcov Jozefa S. a Václava D. Muž s IQ 112 bol uznaný vinným zo všetkých piatich vrážd a odsúdený na doživotie.
Telo podnikateľa a jeho ruskej priateľka zo statku Rozprávka sa nikto nenašlo. Rovnako tak telo majiteľa stánkov z Václavského námestia Václava H. Roubal preto nebol za tieto vraždy súdený, mal už rovnako maximálny trest. V prípade, že naozaj spáchal všetky tieto činy Roubal, vyrovnal sa počtom ôsmich obetí najhorším sériovým vrahom Česka – manželom Stodolovým.
Vo väzení si Roubal neustále na niečo sťažoval. V roku 2010 žaloval poisťovňu VZP za to, že mu odmietla poskytnúť samonosné pančuchy na kŕčové žily. Obvinil tiež väzenskú službu, ktorá podľa neho nesprávnym liečením zhoršila jeho zdravotný stav. Žaloval aj ministerstvo spravodlivosti. Všetky žaloby boli zmätené zo stola.
Zomrel vo väzení
„Pozrite na túto knižku, to je Charta základných ľudských práv a slobôd. Zaškrtal som v nej všetko, v čom som poškodzovaný (takmer celá Charta je rôznofarebne zoškrtané) a píšem o tom. Trebárs prokurátorovi. On sa tým zaoberá a potom mi oznámi, že je všetko v najlepšom poriadku,“ priblížil v roku 2002 redaktorovi Blesku.
Ivan Roubal z väzenia už nikdy nevyšiel. Zomrel vo veku 64 rokov 29. júna 2015 v nemocnici v Karvinej, kam ho previezli po tom, čo sa mu pár hodín predtým vo väznici prišlo zle.
Vraha dvoch taxikárov v utorok už popravili, dostal novú zmes v injekcii!
