S batohom po svete: Aljaška

552

 

Work & Travel program alebo Alaskan summer 2005

S myšlienkou prihlásiť sa do študentského programu Work and Travel na „ďaleký severozápad“, som sa začal pohrávať na jednej brigádke, na streche už bývalého hotela Fórum. Keď mi kolega zrazu spomenul, ako sa mu na Aljaške naskytla možnosť práce v rybárskom priemysle. Hneď som sa začal pohrávať s nápadom využiť možnosti študenta v nejakom národnom parku, kde by to bolo len na skok do severskej prírody. Po mesiacov pomalých vybavovačiek, sa mi podarilo nájsť prácu priamo v národnom parku. Na konci júna som už čerpal prvé skúsenosti na americkom kontinente. I keď Aljaška sa za bežný štát USA považovať nedá. S rozlohou takmer dvakrát väčšou ako je štát Texas, kde na väčšine územia nevedú cesty. Obyvatelia roztrúsení po celom štáte bežne využívajú pri presunoch svoje malé vrtuľové lietadlá. Krajina, v ktorej sa mi hneď prvé dni osvedčilo stopovanie ako najrýchlejší spôsob cestovania. S ním i najlepšie spoznávanie domácich. Z počiatku sa so mnou viezli pracovné problémy. Keď práca, pridelená našou agentúrou (za nie nízke poplatky), bola už obsadená domácim Američanom,spravil som rozhodnutie, ktoré neľutujem doteraz. Zbaviť sa otrasnej roboty, ktorú mi dodatočne vybavila agentúra a vyraziť na niekoľko dní do národného parku. Na pocit neistoty, som pri vnímaní severskej divočiny ihneď zabudol. Keď sa ma po takmer 4 mesiacoch pobytu na Aljaške množstvo známych opýtalo „ako bolo“, len ťažko som im vedel zhrnúť množstvo zážitkov a skúseností, ktoré človek príjimal každým dňom. Vďaka výhodnej práci v reštaurácií, kde som mal možnosť 3 a pol dňa do týždňa pravidelne sa túlať rôznymi časťami tajgy a tundry, človek toho zažije mnoho. Podarilo sa mi stráviť spolu 21 dní v divočine, ktorú je našincom ťažké opísať. Obrovské rozlohy parku, o veľkosti väčšej ako je západné Slovensko, kde je človek ponechaný náladám prírody. 

Prvý výlet bol pre mňa viac menej dosť stresujúci. Myseľ šľapajúca stále na najvyšších obrátkach. Rozhodoval som sa, či mám riskovať sám a ďalej stúpať na ostré hrebene, ktorých končiare boli ukryté v hustej hmle. Hneď prvé hodiny ma do reality prebralo prebrodenie sa ľadovcovou riekou Teklanika river. Prvé skúsenosti s mäkkým povrchom tajgy a veľkým množstvom komárov, ktoré vás nútia ísť stále vyššie a vyššie, aby ste sa ich zbavili. Prechody močiarov, hustých lesov tajgy, kde to občas zašustí len niekoľko metrov od vás a neviete či máte hlasnejšie spievať Kvantanameru alebo ľudovky a la Páslo dievča pávy, aby ste dali o sebe vedieť a tým aj odlákali prípadných medveďov. Ale po nejakom čase vo vedomí človeka nastane istý kľud, privykne si na okolie a viac si vychutnáva momenty, z ktorých následne čerpá množstvo spomienok. 

Na ďalšie výlety som si už našiel množstvo parťákov z radov Čechov a Slovákov. V pamäti mi azda navždy ostanú pohľady na šestisícovku Mt. McKinley v posledných lúčoch slnka, alebo ľadovec v 9. zóne, kde pri ceste naspäť krehký povrch začal podomnou podozrivo praskať. Alebo popásajúce sa jasnobiele Dall sheeps, vďaka ktorým bol Denali NP pôvodne založený. Vidieť ozajstnú grizzly mamku s mláďatami, líšku, bobra, vlka alebo obrovského losa, bolo na niektorých výletoch každodennou samozrejmosťou. Zato niekedy počas niektorých dní, ste nestretli takmer žiadneho žívého tvora. 

Posledné týždne sa nám s bohatšími vreckami podarilo vycestovať po krajine aj na dlhšie obdobie. Po množstve túr v Denali parku si človek pomyslel, že ho nečaká veľa prekvapení. Ale pokiaľ turista tejto čarovnej krajiny nenavštívi pobrežný juh, príde naozaj o veľa. Južnú časť Aljašky tvorí nespočet zálivov a horských hrebeňov, ktoré priamo spadajú v podobe útesov do mora alebo sú pokryté obrovskými ľadovými poliami, z ktorých sa dostávajú do mora desiatky pobrežných ľadovcov. Pre turizmus v krajine je táto časť najvýnosnejšia. Veľké množstvo cestoviek organizuje tzv. lodné cruisy, buď priamo zo štátov, z Kanady alebo z pobrežných Aljašských miest. Výletné plavby po blízkych útesoch, ľadovcoch a za pozorovaním pobrežného života tuleňov, veľrýb, vydier a vtáctva sú medzi Američanmi – dôchodcami veľmi populárne.

Aljaška počas éry Studenej vojny ťažila na dotáciach pri výstavbe infraštruktúry. Po celej krajine sú rozmiestnené vojenské základne a rôzne zariadenia. Už len neďaleko Denali, národného parku na sever smerom k mestu Fairbanks, sa nachádza základňa na pozorovanie vesmírneho priestoru. Istý zamestnanec – vojak, mi pri stopovaní opisoval zadumaných IT týpkov pri množstve elektroniky, ktorí vysedávajú pred veľkými obrazovkami na stenách. 

 

Ale Aljaška je hlavne krajina pravej, stále nedotknutej divočiny. Mojim tajným snom je navštíviť rozľahlé priestory najväčšieho parku na severe pri Arktiku “ Gates of the Arctic National Park“ alebo vyváľať sa na 30 metrov vysokých pieskových dunách v blízkom Kobuk Valley National Park.

Andrej Hajdušek