Nabije aj litvinovských hokejistovi? Vehementne sa o to snaží, je totiž ich novým kondičným trénerom. Hoci je prechladnutý, pri „kruháči“ ukazuje hráčom cviky v čardášovom rytme.
„V českej extralige som ešte nerobil, je to pre mňa výzva, “ povedal 32-ročný expert ; na sebe mal kraťasy s logom Washington Capitals.
Odkiaľ ste ich vzal?
Mal som možnosť byť v NHL. Asi trikrát v Montreale a raz s Washington Capitals. Také poznávacie pobyty.
Ako ste sa tam dostal?
Ja som začínal s fitness, ale desať rokov dozadu som pričuchol na kondičným tréningom. A mal som šťastie, že som natrafil na zaujímavých hráčov, s ktorými som spolupracoval. Roman Hamrlík, Patrik Eliáš, Martin Havlát a podobne. A cez Hamrlíka som sa dostal do zámoria.
On hral v Montreale, tak aj vo Washingtone.
V Canadiens som bol v kontakte s kondičným koučom, mal som možnosť sa zúčastniť letného tréningového kempu. Aj vo Washingtone som pobudol nejaký čas, nazrel som do tréningového procesu a prežil si atmosféru play – off.
Vzal ste si niečo od hviezd NHL?
Nejde o to, odkiaľ hráči sú. Od každého sa dá niečo vziať, aj od litvínovských chlapcov. Ja sa snažím čo najviac dávať, ale mám stále otvorené oči a uši a nasávam veci, ktoré sú dobré a dávajú logiku.
Mal ste ostych pred hráčmi z NHL?
Bez problémov. Absolútne žiadne hviezdy, takto to neberiem. Pre mňa sú to klienti. Nech sú odtiaľto alebo zo zámoria, nech majú 14 alebo 35 rokov. Samozrejme prístupy sú rôzne, ale sú nejaké hranice. Keď nastavíte správny smer, tak je jedno, či to je NHL alebo extraliga.
Sám ste hokej hral?
Moja hráčska skúsenosť je minimálny, ale predsa nejaká bola – hokej som hral do 5. triedy.
Robil ste hráčom letnú prípravu, potom ste hneď šiel do KHL. Aká to bola skúsenosť?
Moja prvá sezóna v klube bola v Levovi Poprad. Vynikajúce, pre mňa ohromný zážitok! Ako oddiel fungoval, alebo nie, to mi neprináleží hodnotiť. Keď Lev prešiel do Prahy, oslovili ma znovu. To už sa nedalo porovnať s organizáciou alebo zázemím v Poprade. O tisíc percent profesionálnejšie. Boli to dve rozdielne sezóny, obe mi dali veľmi veľa.
Čo ste robil posledný rok?
Bol som bez práce, aj keď mám ešte nejakých tenistov. Ale narodil sa mi syn, dneska má päť mesiacov, a ja sa mohol venovať jemu a priateľku. Bol som na materskej (úsmev).
Myslíte to obrazne?
Áno. Ja by som klasickú materskú nedal. Som hyperaktívny. Vydržím 20 minút a musím rýchlo von.
Kde žijete?
Som z Bratislavy, ale osem rokov už bývam v Prahe.
Musel vás do severočeského Litvínova tréner Radim Rulík, váš známy z Popradu, veľa lámať?
Za dva roky som si vytvoril v Rusku nejaké kontakty, meno. Niečo sa aj rysovalo, ale potom to nedopadlo. Chcel som už pracovať, nie čakať a vymýšľať. Vzal som Litvínov, videl som záujem a vedel som, do akého trénerského štábu idem.
Čo vás uspokojí ako kondičného trénera? Keď v 40. kole pocestujú hráči na „plné bomby“?
Nezranený tím. Nasadenie a výbušnosť, pripravenosť aj v posledných chvíľach, v predĺžení. Ale to má veľa spoločného aj s psychikou. Fyzický fond má každý, ide o prepojenie s psychikou, aby ste to dali aj na konci zápasu.
Kde bývate pri stretnutí?
Väčšinou v 1. tretine cvičím s nehrajúcimi hokejistami alebo s tými po zranení. Záleží tiež, či hráte doma. Potom sa pozerám, ale nie z lavičky.
Vaša náplň v rozbehnutej extralige je iná ako v letnej príprave. Čo hlavne počas sezóny robíte?
V súťažnom období sa musí dávať váha hlavne na regeneráciu. Keď sú tri zápasy v týždni, do toho vložíte tréning na ľade, nie je už priestor ani potreba fyzickú prípravu zaraďovať. Leda, keď vyjde blok piatich voľných dní. Kým sú hráči v tempe, v súťažnom režime, nie je potreba extra niečo robiť. Dá sa vsunúť niečo individuálne na 5-10 minút, veľké objemy nie
Zato teraz hráčov nešetríte.
Objem je potreba odmakat. Mesiac dva, rozdelené do cyklov, ktoré na seba nadväzujú. Výkonnosť a trénovanosť rastie. Čas musíme maximálne využiť. Akurát v extralige je trošku nešťastná pauza medzi obdobiami. Hráči majú v júni a júli 3-4 týždne dovolenku a nemyslím si, že z pohľadu fyzickej kondície to dáva extra logiku.
Ako to?
Pretože väčšina hráčov nerobí nič. S rodinou idú na dovolenku, a aj keď si párkrát zacvičia, rovnako rádovo 30-40 percent kondície stratí. Skočiť na ľad je potom ťažšie, než keby sa išlo stále v zábehu a bolo voľno 3-4 dni.
