Klonovaná ovca Polly mala na rozdiel od prvej klonovanej ovce Dolly aj ľudské gény.
V jej prípade sa použilo jadro zo zárodočnej bunky, doňho však vedci vložili ľudský gén, ktorý v ľudskom organizme zodpovedá za produkciu tzv. „faktora IX“. U ľudí, ktorí trpia poruchou zrážanlivosti krvi (hemofíliou) sa tento faktor vyskytuje v organizme v nedostatočnej miere a pacientovi sa dodáva transfúziou. Experti odhadujú, že v Severnej Amerike, Európe a v Japonsku žije v súčasnosti približne 7000 osôb postihnutých hemofíliou.
Ovca Polly produkovala mlieko, ktoré obsahovalo faktor IX. Podľa predpokladov malo ísť o lacnejšiu a možno aj bezpečnejšiu alternatívu k liečbe hemofilikov drahými krvnými preparátmi. Medicína totiž zaregistrovala aj prípady, kedy sa postihnutí pri transfúziách nakazili vírusom HIV, žltačky a iných chorôb, prenosných krvou.
Príchod Polly mal však aj iný význam. Transgénne ovce prišli na svet v roku 1991, prvé transgénne zvieratá pozná veda dokonca od roku 1981, Polly bola ale prvým transgénnym zvieraťom, ktoré vzniklo klonovaním. Dovtedy sa transgénne zvieratá tvorili iba pomocou tzv. pronukleárnej injekcie. Pri tomto postupe sa 200-300 kópií ľudského génu vstrekne do oplodneného vajíčka, ktoré sa potom implantuje do tela náhradnej matky. Táto metóda je síce teoreticky rozpracovaná dokonale, reálne výsledky sú ale slabé. Transgénne zvieratá sa vyvinú iba z dvoch až troch percent vajíčok a v tomto malom množstve sa chýbajúci gén dokáže v potrebnej miere aktivizovať iba u nepatrného množstva zvierat. Vedci sa po vydarenom pokuse s Polly nádejali, že práve metóda klonovania by počet zvierat s potrebnými génmi mohla zvýšiť.
Pokusy s klonovaním financovala predovšetkým firma, ktorá predpokladala, že tak získa výhodný zdroj hormónov k výrobe liečiv.
