Trawler sa stal náhodnou obeťou jadrového výbuchu, z posledných slov radistov mrazí

630

Najsilnejší jadrový test americkej armády prebehol 1. marca roku 1954. Test dopadol dobre, teda s jednou malou výnimkou. Bola zasiahnutá civilná rybárska loď a na jej palube zahynul radista.

„Modlím sa, aby som bol poslednou obeťou atómovej alebo vodíkovej bomby.“ Tieto slová predniesol radista na palube rybárskej lode Daigo Fukuryū Maru (v preklade Šťastný drak č. 5). Plavidlo sa dostalo do cesty rádioaktívnemu spádu, ktorý po teste padal z oblohy. Všetci členovia posádky ochoreli, ale v nemocnici nakoniec zahynul len radista.

V Japonsku bol incident s výbuchom veľmi zle braný. Bolo to po deviatich rokoch znovu, čo americká jadrová bomba zabíjala Japoncov. Médiá dokonca hovorila o „druhej Hirošime“. Američania najprv odmietli za incident zodpovednosť s tým, že sa nedá preukázať, že by zvýšená radiácia v oblasti a na lodi bola v priamej súvislosti s testom jadrovej bomby.

Pravdou je, že výbuch bomby bol silnejší, než ako Američania vypočítali, a do atmosféry sa tak dostalo omnoho viac rádioaktívnych častíc, než koľko predstavovali odhady. Japonskí vedci aj britskí odborníci jasne preukázali, že rádioaktívne častice na lod nepochybne pochádzajú z jadrového testu Castle Bravo.

Američania sa snažili celú vec rýchlo zniesť zo sveta a po dohode s japonskou vládou poslali 15 300 000 dolárov na špeciálny účet, odkiaľ mali byť vyplatené ako kompenzácia zraneným námorníkom aj rodine zosnulého radistu. Podmienkou bolo, že nikto z nich nebude mať štatút Hibakuša. Toto slovo označuje ľudí, ktorí prežili bombardovanie miest Nagasaki a Hirošima.

Neočakávaný rádioaktívny spad a radiácia zasiahla tiež mnoho plavidiel a osôb začlenených do testu. Jeden vedec neskôr vyhlásil, že bol na lodi vzdialené asi 45 km a dostal radiácii 10R. Šestnásť členov posádky eskortnej lietadlovej lode USS Bairoko utrpeli popáleniny a bol u nich zvýšený výskyt rakoviny. Rádioaktívna kontaminácia tiež zasiahla mnoho testovacích zariadení, ktorá bola vybudovaná na atole Bikini. Rádioaktívny spád zasiahol Austráliu, Indiu, Japonsko a dokonca aj USA a časti Európy. Hoci bol test organizovaný ako tajný, Castle Bravo sa rýchlo stal medzinárodným incidentom a boli vyslovené výzvy na zákaz atmosferických testov termonukleárnych zbraní.

Všetko bolo dôsledkom extrémne silného výbuchu, ktorý bol asi tisíckrát silnejší ako bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki. Castle Bravo bol piaty najväčší nukleárnej výbuch v dejinách ľudstva. Väčšie výbuchy realizovali iba Sovieti v rámci svojich jadrových testov. Výbuch Castle Bravo bol nečakane silný, pretože na štiepne reakcie sa podieľali nielen izotopy lítia-6, ale i litiha-7 (tvorilo 60 percent obsahu bomby). To pritom malo byť podľa tvorcov bomby inertný. Američania vždy tvrdili, že spad dosahoval iba do vopred stanoveného priestoru, hoci až k jeho samej hranici. To samozrejme nebola pravda a veliteľ operácie generál Percy Clarkson to vedel prakticky ihneď po výbuchu. Samozrejme to ale nikto oficiálne nikdy nepriznal.