O ruštinu rastie záujem, učí sa ju 60-tisíc mladých ľudí
Nejde o žiadny boom, ale je výborným znamením, že prirodzeným spôsobom rastie záujem nielen o ruský jazyk, ale aj kultúru, tvrdí prezidentka Asociácie rusistov Slovenska.
Zhodli sa na tom účastníci dvojdňovej celoštátnej konferencie slovenských rusistov v oravskej obci Nižná, ktorí sa venovali problematike vyučovania ruštiny.
Ťažší jazyk, ako si mysleli
„Aktuálne sa ruštinu u nás učí viac ako 60.000 mladých ľudí. Nejde o žiadny boom, ale je výborným znamením, že prirodzeným spôsobom rastie záujem nielen o ruský jazyk, ale o ruskú kultúru,“ uviedla prezidentka Asociácie rusistov Slovenska Eva Kollárová.
„Nie je naším cieľom učiť plytkú konverzáciu bez poznania kultúry danej krajiny. Preto sa veľmi usilujeme o kulturologickú orientáciu cudzojazyčnej edukácie v duchu overenej pravdy, načo ťa budem učiť hovoriť, keď nemáš čo povedať,“ povedala.
Renesancia ruštiny teší aj jej dlhoročnú vyučujúcu v lučeneckom gymnáziu Máriu Matuškovú.
„Kladom je úprimný záujem čoraz väčšieho počtu detí učiť sa ruštinu, no prichádzajú skoro na to, že je oveľa ťažšia, ako si pôvodne mysleli. Stačí si pripomenúť, kedysi sme sa ju učili povinne všetci a dodnes mnohí o sebe tvrdia, že vedia hovoriť po rusky, ale pochybujem, že by dokázali povedať správne dve, tri súvislé vety,“ skonštatovala Matušková.
Dobrá kombinácia s angličtinou
Vyváženosť kombinácie angličtiny a ruštiny vyzdvihol učiteľ obidvoch týchto jazykov na gymnáziu v Lipanoch Dušan Kazimír.
„Každý je okienkom do danej kultúry. Angličtina je dnes svetovým dorozumievacím kódom a je dobre, keď ju máme možnosť vyvážiť iným, nám blízkym jazykom a pohľadom na svet. Pri nepochybnom rozvoji vzájomných obchodných vzťahov má znalosť ruštiny veľký praktický potenciál,“ prízvukoval.
Kritický postreh pridala stredoškolská učiteľka ruštiny z Čadce Oľga Králiková, spoluautorka fakultatívnej učebnice ruštiny pre slovenských turistických sprievodcov.
„Bohužiaľ, existuje iba v dvoch exemplároch napriek doslova krížovej ceste, ktorú som podstúpila od oslovenia prezidentskej kancelárie, cez ministerstvo zahraničných vecí až po štátnu agentúru pre cestovný ruch. Zatiaľ sa ju nepodarilo vydať, hoci rusky hovoriaca klientela je pre nás veľmi zaujímavá,“ dodala.
