Z kože väzňov si vraj robila tienidla. Ilse Koch právom prezývali Buchenwaldská čarodejnica

3559

Vojna premenila mnoho jedincov. Alebo len odhalila ich skutočné charaktery? Ilse Koch vyrástla v slušnú a veselú ženu, nástupom nacizmu sa ale začala meniť v ľudskej monštrum, ktoré si vyslúžilo prezývku Buchenwaldská čarodejnice.

Buchenwaldská beštia, Kráľovná Buchenwaldu, Mäsiarová vdova alebo tiež Buchenwaldská suka. Len máloktorý človek dostane za svoj život toľko prezývok, ako sa to počas krátkeho pôsobenia v koncentračných táboroch podarilo Ilse Koch.

Narodená ako Margarete Ilse Köhler (22. september 1906) vyrastala v rodine drážďanského továrenského predáka. Dobré a bezproblémové dievča sa vyučilo za účtovníčku a po skončení školy začala pracovať v úrade. V roku 1932 sa stala členkou nacistickej strany, kde sa tiež o dva roky neskôr stretla s budúcim manželom Karlom Ottom Koch. Práve vďaka nemu sa v roku 1936 dostala k veľmi lukratívne pozícii – prácu dozorkyňa a sekretárky v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

Po krátkej skúsenosti pokračovala do tábora v Buchenwalde, kde sa zrodila jej povesť sadistického a ľudského monštrá. Okrem iného vraj Koch rada zabíjala potetovaných zajatcov a zbierala ich kože s Kerkami. Vraj tak pomáhala táborovému doktorovi Erichovi Wagnerovi, ktorý o vzťahu medzi tetovaním a kriminalitou písal dizertačnú prácu. Sama si zo získaných koží údajne robila tienidlá na lampy. Podľa výpovedí svedkov bola tiež vysadená na tehotné, ktoré bičovala a inými fyzickými spôsobmi ich mučila.

V Buchenwalde Koch pôsobila až do roku 1943. Potom bola spoločne so svojím manželom obvinená zo sprenevery, obohacovania sa na zajatcoch a, paradoxne, zabíjanie väzňov. Ilse bola uväznená do roku 1944, ale pre nedostatok dôkazov ju prepustili. Jej manžela čakal horší osud. Pár týždňov pred koncom vojny bol mníchovským súdom odsúdený na popravu.

Ilse Koch dostala po rokoch dlhého procesu trest doživotie. Údajná nymfomanka nelenila ani počas uväznenia v Dachau a so spoluväzňom stihla splodiť dieťa, ktoré v cele tiež porodila. Uwe Köhler bol matke hneď po narodení odobratý a prvýkrát sa s ňou stretol až vo svojich devätnástich rokoch, pri návšteve väznice v Aichach. Jeden zo synov, ktoré mala Ilse s Karlom, spáchal nedlho po vojne samovraždu.

Tú si nakoniec zvolila aj šesťdesiatročná Koch a v roku 1967 sa obesila. Posledné roky ju vraj trápili bludy a bola presvedčená, že sa jej niektorý z preživších zajatcov príde pomstiť.