Ukrajinec Ivan S. sa pred službukonajúcim policajtom snažil dôkladne vysvetliť svoj problém. Tento ukrajinský robotník pracujúci už dva roky na našich stavbách hneď pri vstupe do miestnosti položil na stôl zalepenú obálku, v ktorej bolo rovných dvetisíc Eur. Až po dlhšej dobe sa policajtom predsa len podarilo objasniť dôvod návštevy tohto cudzinca pracujúceho u nás.

Peniaze v obálke bola záloha na čiastku, ktorú mal Ukrajinec dostať za objednanú vraždu Dany K. tridsaťštyriročnej referentky školskej správy.

Polícii sa rozprávanie zahraničného robotníka zdalo len veľmi málo pravdepodobné. Prečo by mala byť zavraždená obyčajná úradníčka? U nás sa predsa vraždia na objednávku podnikatelia – zväčša podnikatelia väčšieho formátu a mafiáni.

Až neskôr všetko objasnila zadržaná Jarmila T. Zo začiatku sa dvadsaťsedemročná spolumajiteľka fitcentra arogantne pokúšala všetko poprieť. Ivana S. vraj vôbec nepozná a nikdy predtým ho nevidela. Dôkazy ju však nakoniec donútili vypovedať pravdu.

Keď zostali len oni dvaja

Na súde už Jarmila T. pôsobila oveľa menej suverénne. S Romanom K. sa zoznámila na recepcii svojho fitcentra. Hneď ako ho uvidela vo dverách, nadobudla zvláštny pocit. To je On, vedela s určitosťou. Keď však za ním v závese vošla na recepciu žena, pohasol jej na chvíľu úsmev na tvári. Správala sa však nenútene a prirodzene, nedala na sebe nič znať. Nový návštevník ju ale natoľko očaril, že si zaumienila ho získať stoj čo stoj. Pretože Roman K. chodieval do fitcentra väčšinou sám, bez manželky, naskytlo sa mnoho príležitostí, ako nastražiť sieť, i keď zo začiatku to vyzeralo beznádejne. Občas úsmev a nezáväzné rozprávanie. Raz však vítaný hosť prišiel cvičiť krátko pred záverečnou. V posilňovni už boli iba traja ľudia a tí sa po chvíli vytratili. Zostali len oni dvaja. To sa Jarmile páčilo. Točila sa okolo svojej obeti tak dlho, kým bolo jasné, aké má úmysly. Veď tie by si všimol i slepý. A nielen v ten deň. I kamaráti si z Romana uťahovali „Tá po tebe ide!“. A obletovaný štyridsiatnik si povedal: „Prečo nie!“ Veď si iba trochu povyrazí, zvlášť keď sa mu ponúka žena tak dobre stavaná, vždy upravená a o nejaký ten rôčik mladšia než jeho žena. Vlastne mu ten Jarmilin záujem vyhovoval. Jeho mužská ješitnosť opäť získala hmatateľný dôkaz, že ešte stojí za hriech a že tie najlepšie roky má ešte len pred sebou.

Jarmila si teda konečne získala vysnívaného Romana

Lenže postupom času sa jej zdalo, že sa nevídajú zase až tak často, ako by si predstavovala. On sa však zakaždým obratne vyhovoril. Raz na prácu, podruhé na služobnú cestu. Keď Jarmila zaviedla reč na prehlbovanie ich vzťahu, vyhovoril sa na žiarlivú manželku. Vraj sa s ňou nemôže rozviesť. Všetky peniaze, ktoré vložil do firmy, patria manželke a on by prišiel o všetko. Jarmila mu okamžite ponúkla svoje služby. „Peniaze svojej drahej polovičky nechaj pokojne plávať. Posilňovňa zatiaľ prosperuje a za tie roky mám už niečo našetrené. Budeme to mať bez problémov.“ Roman iba mlčky prikývol, ale okamžite mu bolo všetko jasné. Potreboval čo najrýchlejšie vycúvať z tohto nebezpečného vzťahu. Skôr či neskôr.

Opraty už pevne držala krásna Jarmila

Ako sa však ukázalo, ten správny čas už prepásol. Opraty totiž pevne držala krásna Jarmila. Keď Roman si nedokáže urobiť poriadok a jeho manželka ho svojimi peniazmi vydiera, musí sama niečo zorganizovať. Oproti cez ulicu pracovali na stavbe ukrajinskí robotníci. Občas sa prišli občerstviť i do bufetu jej fitcentra. Poznala povesť, ktorá o nich kolovala. Určite si niektorý z nich bude chcieť zarobiť. A nemýlila sa.

Ivan S. bol odhodlaný takmer na všetko. Na vraždu si ale predsa len netrúfal. Jarmila ho musela dlho prehovárať. Po dokonaní činu mu sľúbila ďalších dvetisíc Eur. Strach však zvíťazil nad mamonom a robotník sa polícii radšej ku všetkému priznal. Pretože zamýšľaný čin neuskutočnil, súd ho oslobodil. Jarmilu T., ktorá vraždu objednala a iba zhodou okolností svoj úmysel nedoviedla do konca, odsúdili na osem rokov väzenia.

/prv/ -ko-