Cestu ku svätorečeniu otvoril pápež vlani v decembri, keď uznal zázrak pripisovaný celosvetovo známej rehoľníčky, ktorá zomrela v roku 1997.
Drobná agilná rehoľníčka Tereza, ku ktorej patril večný úsmev rovnako neodmysliteľne ako modrobiele sárí, sa už šesť rokov po smrti stalo jednou z najrýchlejšie blahorečených v histórii. Urobil tak Ján Pavol II. v októbri 2003 vo Vatikáne za účasti viac ako 150 tisíc ľudí, katolíkov, ale aj moslimov. Zázrak nutný k blahorečeniu sa mal stať 5. septembra 1998, presne rok po smrti Matky Terezy, v kláštore u bangladéšskych hraníc, kam s veľkým nádorom v bruchu prišla Indka Monika Besraová. Nádor údajne zmizol po tom, čo sa mníšky modlili k Matke Tereze.
Matka Tereza sa narodila ako Agnes Bojaxhiuová 27. augusta 1910 v terajšom hlavnom meste Macedónska Skopje. Pri krste dostala meno Agnes a doma jej hovorili Gonxha (púčik). V osemnástich rokoch vstúpila v Dubline do rádu loretánskych sestier a krátko nato odišla do Indie, kde zložila rehoľný sľub a prijala meno Tereza. Niekoľko rokov učila na rádovej škole v Kalkate dievčatá z bohatých rodín.
Aby mohla pomáhať chudobným, vymohla si u pápeža povolenie odísť z kláštora. V roku 1950 jej prišla z Vatikánu odpoveď povoľujúc novú kongregáciu sestier Matky Terezy, ktorú pomenovala Misionárky lásky. Tento rád, ktorého bola Tereza predstavenkou 47 rokov, má dnes viac ako 4500 členiek vo viac ako sto tridsiatich krajín. Od roku 1984 existuje aj jeho mužská vetva Misionári lásky. Už v 50. rokoch založila Matka Tereza v Kalkate niekoľko útulkov pre chudobných a chorých.
V máji 1990 vznikol prvý dom Misionárok lásky aj v Československu – v Čadci. Krátko nato bola otvorená pobočka jej poriadku aj v Prahe. Československo navštívila Matka Tereza prvýkrát už v roku 1984, druhýkrát prišla v roku 1990.
