Ak ste tuční na oslíka nelezte! V dovolenkovom raji tuční turisti mrzačia oslíkov!

1497

Stovky turistov priplávajú každý deň na slnečné Santorini, jeden z najkrajších gréckych ostrovov. Do kopcov sa ale návštevníkom moc šliapať nechce a tak využívajú prepravu oslíkmi. Pritom si najskôr ani neuvedomujú, akí hrozný majú tieto zvieratá život.

Ak si tučný na oslíka nelez!

Zrejme najznámejším miestom, kde »oslíkove taxi« funguje, je hlavné mesto Fira. Podľa ochrancov zvierat tieto zvieratá musia drieť v nepredstaviteľných podmienkach hraničiacich s týraním. Na nohách sú sedem dní v týždni, dlhé hodiny na priamom slnku bez prístrešku, vody i jedla. Ich majitelia ich cez deň nechcú poriadne nakŕmiť údajne preto, aby počas »obedové pauzy« neprišli o tržby.

 Ak si tučný na oslíka  nelez! 

S rozmachom obezity navyše úbohé zvieratá musia ťahať do kopca stále ťažších turistov. To im spôsobuje bolestivé zranenia a otvorené rany od sediel. Miestni sa ale svojho výnosného biznisu vzdať nechcú a začali oslíkov krížiť s mulmi, aby dosiahli u zvieraťa väčšie nosnosti a výdrž.

„Odporúča sa, aby zvieratá nenosila viac ako 20% svojej vlastnej telesnej hmotnosti. Obézni turisti s nadváhou, spoločne s nedostatkom tieňa a vody, úmornou horúčavou a 568 dláždenými schodmi predstavujú problém. Malo by byť zavedené obmedzenie hmotnosti /ako vo výťahoch/. U oslov by to nemalo byť viac ako 50 kíl,“ vysvetlil hovorca charity Help the Santorini Donkey (Pomôžte oslíkom zo Santorini).

Za jeden deň somár vytiahne turistov hore približne štyrikrát až päťkrát. Ako sa ale sezóna na Santorini postupne predlžuje, oslici drú stále viac. Vo finále sú v záprahu skoro celý rok a pokiaľ práve nevozia turistov, tak ťahajú odpadky, alebo stavebný materiál.

„Sú tu aj dobrí majitelia, ktorí dodržiavajú pravidlá, ale všeobecne sú somáre zapriahnuté až do úmoru a potom zlikvidovaní, keď ich pracovný život skončí. Sú nútení pracovať v hrozných podmienkach bez vody, prístrešku alebo odpočinku, a potom ich nachádzam uviazaných pri svojom útulku , len ťažko nažive,“ opísala Christina Kalouda, ktorá na Santorini prevádzkuje útočisko pre vyslúžilých oslíkov. Niektorí majitelia sa podľa nej ale neobťažujú ani osla odviesť k útulku a proste ho nechajú niekde uviazaného svojmu osudu, alebo ho rovno zhodia zo skaly, aby nemuseli platiť za utratenie.

„Veľa ľudí sa nestará o blaho zvierat, ale v čase sociálnych médií je pre miestnych obyvateľov oveľa ťažšie ututlať týranie. Nechceme miestnej pripraviť o živobytie, ale chceme ich donútiť, aby sa o oslov dobre a humánnym starali,“ dodala aktivistka.