Ako vznikla tradícia vianočného stromčeka na námestiach?

Je to 100 rokov od vianočného zázraku. V lese ležala premrznutá Liduška, stromčeky máme kvôli nej

152

Na počiatku tradície vianočných stromčekov na námestiach bol vianočný zázrak! Spisovateľ a novinár Rudolf Těsnohlídek (1882 – 1928) šiel presne pred 100 rokmi, o Vianociach 1919, do lesa. Náhle ho vyrušilo mrnčanie ako od zraneného zvieraťa. Išiel za zvukom a pod stromom našiel polonahé bábätko! Dievčatko zachránil a pomenoval ju Ľudmila. Ako pomoc chudobným potom založil tradíciu vianočných stromov.

Liduška (17 mesiacov) by zomrela, keby sa nestal vianočné zázrak. Modravé dieťa bolo na prahu smrti, kŕčovito zvieralo zmrznuté ihličie. „Ležalo schúlená na rozvinutej perinke, v odkopanej košieľke a tenkom kabátiku, pästičky primknuté k očiam,“ napísal vtedy redaktor Lidových novín Rudolf Těsnohlídek. Toho preslávila predovšetkým rozprávka Liška Bystrouška.

Dieťaťa sa ujali manželia Polákovi z Brna

„Dieťaťa sa ujali manželia Polákovi z Brna,“ uviedla Sylva Brychtová z Moravského zemského múzea.

 Chudobná  matka 

Matka nebohého batoľaťa, slúžka z Prstić Mária Kosourová, sa obhajovala, že dcéru odložila, pretože sa ocitla v existenčnej núdzi. Nikto ju vraj nechcel s nemanželským dieťaťom, ktorého otcom bol ruský zajatec, prijať do služby. Bola odsúdená na päť mesiacov do ťažkého žalára.

O osud dcéry sa nijako nezaujímala. „Po malej Lidušce sa ani nespýtala,“ písali Lidové noviny v správe o súde 9. novembra 1920.

Kruté Vianoce budú mať Martuškini rodičia zavraždenej adoptívnym bratom. Najskôr kruté výčitky, potom bolestné lúčenie, vysvetľuje psychológ

 Prvý strom na  námestí 

Citlivého Těsnohlídka osud malého dieťaťa, ktoré takmer zamrzlo, veľmi zasiahol. Premýšľal, ako chudobným pomôcť. Nakoniec sa nechal inšpirovať Dánmi a vymyslel stavania vianočných stromov na námestiach.

Cieľom bolo vyberať peniaze na chudobné a opustené deti. „Ľudia dávali nielen peniaze, ale aj šaty, topánky alebo potraviny, prípadne suroviny, z ktorých sa upiekli treba vianočky pre ľudí bez domova a podobne,“ spresnila Brychtová.

Tieto zbierky prispeli k tomu, že v roku 1929 bol v Brne-Žabovřeskách otvorený detský domov Dagmar pre opustené deti.