Barbara bola unesená a tri dni strávila pochovaná v debne pod zemou

436

Bol to jeden z najotrasnejších únosov, aké sa odohrali v Miami. Dvadsaťročná kráska a dcéra milionára Barbara Mackleová bola unesená a pochovaná pod zem. Jej otca potom kontaktovali únoscovia. Lenže veci sa zvrtli.

Všetko začalo pár dní pred Vianocami roku 1968. Barbara študovala na prestížnej škole Emory University v Atlante, ale ochorela. Jej matka pre ňu zašla do školy a viezla ju domov. Na ceste späť sa na noc zastavili v moteli. V noci ktosi zaklopal na dvere. Za dverami sa ozval mužský hlas, ktorý im oznamoval, že Barbarin priateľ mal autonehodu. Matka otvorila dvere a civela na muža a ženu. Muž mal v ruke brokovnicu. Omámil matku handrou napustenú do chloroformu a potom sa vrhli na Barbaru. Odvliekli ju do auta a odišli preč.

Zastavili o niekoľko desiatok kilometrov ďalej v odľahlom lese. Tam Barbaru doviedli k vykopanej jame, v ktorej bola plastová debna zhruba o veľkosti ľudského tela. Jačiacej Barbare ešte únosca povedal, že vo vnútri má jedlo, vodu, pumpu a vetrák. Všetko napája batéria, ktorá vydrží zhruba týždeň. Dovtedy musí jej otec zaplatiť. Donútili ju vliezť dovnútra, zavreli za ňou veko, priklincovali klince a nahrnuli na ňu zeminu. Barbara bola doslova pochované zaživa, šialená strachy a bez najmenšej predstavy, čo s ňou bude ďalej.

Únoscovia boli dvadsaťtriročný Garry Krist a o tri roky staršia Ruth Eisemann-Schierová. Plán vymysleli spolu, rovnako ho realizovali. Pár hodín po únose zavolali Robertovi Macklemu. Chceli po ňom výkupné, ktoré mal doniesť v kufri na konkrétne miesto. Mal prísť sám. Pokiaľ nepríde alebo niečo pokašle, nikdy sa nedozvie, kde leží jeho dcéra. Mackle mal, ak súhlasil s podmienkami, uverejniť v Miami Tribune inzerát tohto znenia: „Láska, vráť sa domov. Zaplatím akékoľvek náklady a stretneme sa kedykoľvek a kdekoľvek.“ Inzerát vyšiel hneď na druhý deň.

O dva dni neskôr sa únoscovia znova ozvali a dali Macklemu súradnice miesta, kam mal doniesť kufor s peniazmi. Mackle poslúchol. Nekontaktoval políciu a vydal sa na cestu ešte s jedným človekom. Dorazili na miesto, lenže ktosi ich videl a zavolal políciu. Dotyčný sa vraj bál, že ide o zlodeja. Na miesto tak dorazila polícia. Mackle spanikáril, zahodil kufor a utiekol aj s komplicom preč. Polícia objavila opustené Volvo a gumený čln. V aute bola fotografia Barbary držiaca ceduľku s nápisom: unesená.

Barbara medzitým trávila čas vo svojom hrobe. Šialená strachom, ale postupne sa zmierujúc so svojou situáciou. Snažila sa myslieť pozitívne, spievať si, predstavovať si svoj budúci život alebo pekné chvíle s priateľom či rodinou. Ale každú chvíľu si uvedomovala, že leží v hrobe a že je to presne to miesto, kde život končí.

Medzitým Mackle videl, že akcia neuspela. Nevzdával sa a zaplatil nový inzerát s textom určeným únoscom. Písal v ňom, že splnil podmienky a že polícia bola na mieste omylom z iného dôvodu. Bol ochotný zaplatiť znova. Zafungovalo to. Mecklemu znovu zavolal Krist a dal mu nové inštrukcie a chcel znovu kufor s pol miliónom dolárov. V Meckleho dome ale už boli agenti FBI, ktorí si všetko vypočuli.

Meckl potom skutočne dostal od Krista informácie, kde je jeho dcéra zakopaná. Boli ale nepresné, takže stovka agentov prehľadávala miesto, kde sa mala nachádzať. Nakoniec jeden z nich nahmatal pod zemou čosi tvrdého a zvnútra sa ozývali akési údery. Agent hrabal holými rukami v zemi a podarilo sa mu nájsť bedňu a dostať Barbaru von. Po troch dňoch sa konečne dostala zo svojho hrobu. Slabá, ale fyzicky v poriadku. A ako sa ukázalo, mentálne silná.

Rodine odovzdal informáciu o nájdenie dcéry osobne riaditeľ FBI Edgar Hoover. Ich radosť bola pochopiteľne ohromná.

Krista sa podarilo nájsť onedlho, ukrýval sa v močiaroch pri pobreží Floridy. Eisemann-Schierovú hľadali ďalších 70 dní. Bola prvou ženou, ktorá sa dostala na zoznam desiatich najhľadanejších zločincov v Spojených štátoch. Aj ju sa nakoniec podarilo chytiť. Dostala na súde sedem rokov za podiel na únose. Bola prepustená po štyroch rokoch a deportovaná do rodného Hondurasu. Krist dostal pôvodne doživotie, ale odsedel si len desať rokov, načo bol omilostený. Ani to mu nestačilo, venoval sa pašovaniu drog a bol znovu zatknutý a odsedel si ďalších päť rokov. Dnes vraj žije v Auburn v Georgii.