Herec bol sedem minút mŕtvy. Obrazmi sa pokúša znázorniť, čo po smrti videl

100

Pred piatimi rokmi utrpel londýnsky herec Shiv Grewal ťažký infarkt, ktorý spôsobil, že jeho srdce sedem minút nebilo. Po mesiaci v umelom spánku sa začal pomaly vracať do života. Svojimi kresbami a výpovedami sa snaží ostatným priblížiť, ako život po smrti vyzerá.

„Nejako som spoznal, že som mŕtvy. Uvedomoval som si, že môj mozog umiera, a kričal som o pomoc. V tej istej chvíli som ale tiež cítil, ako sa moje telo oddeľuje. Ako by som bol v prázdnote, ale dokázal mať emócie a pocity. Aj keď som vedel, že som mŕtvy, zároveň som vedel, že existuje šanca vrátiť sa domov. Tiež som chápal, že sa znovu narodím. Bolo predo mnou množstvo možností, rôznych životov a reinkarnácií, ktoré mi boli ponúkané, ale ja som ich nechcel. Želal som si vrátiť do svojho života, do mojej doby a k mojej žene,“ opisuje dnes šesťdesiatročný člen divadelnej spoločnosti Royal Shakespeare Company stav po smrti, ktorý zažil pred piatimi rokmi.

Po prebudení z umelého spánku mu nejakú dobu trvalo, než sa znovu naučil chodiť a hovoriť. Dodnes trpí komplikáciami, ktoré mu nedovolia vrátiť sa na pódium. Tvorivé nutkanie si tak kompenzuje aspoň maľovaním obrazov, ktorým sa ostatným snaží priblížiť, ako život po smrti vyzerá.

„Nemal som telo ako také,“ rozpráva ďalej. „Je to skôr ako plávanie, cítite stav beztiaže a odpojenie od fyzického sveta. V jednej chvíli som cestoval nad Mesiacom a videl som meteority a všetok priestor.“

Kresby zo svojej skúsenosti Grewal teraz vystavuje v Karma Sanctum Hotel v londýnskej štvrti Soho, kde si ich záujemcovia môžu pozrieť v rámci výstavy Reboot (reštart) až do 24. októbra. Dúfa, že jeho poznatky pomôžu ostatným porozumieť smrti a treba sa jej ani toľko nebáť. On sám má zo svojho posmrtného výletu zmiešané pocity.

„Na jednej strane sa teraz smrti už toľko nebojím, na stranu druhú mám ešte väčší strach, pretože som si uvedomil, ako veľmi je náš život krehký. Som vďačný za to, že tu môžem byť. Mám teraz viac elánu do života. Vždy som si myslel, že vľúdnosť je základnou vlastnosťou, ktorá človeka robí lepším a pomáha mu vyrásť, ale po svojom zážitku hlboko vnútri cítim, že je to základná pravda,“ uzatvára.