Čo by priniesla námorná vojna Ruska s Ukrajinou, použitie nukleárnych zbraní?

2066

Stačí, aby ukrajinská posádka v krymskom prístave Sevastopoľ vyradila majáky a odpálila diaľkovo ovládané mínové polia. Jediným stlačením gombíka môže konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou prerásť v najrozsiahlejšiu námornú bitku v Čiernom mori od skončenia 2. svetovej vojny.

Prípadné ostré boje na prístupoch k strategickému prístave Sevastopoľ môžu ľahko viesť nielen k stretnutiu ukrajinského flotily s ruskou Čiernomorskou flotilou, ale tiež k zatiahnutie ďalších štátov do rusko – ukrajinského sporu o Krymský polostrov. Strategické záujmy totiž k Sevastopole má aj Turecko a jeho námorné sily. Eskalácia sporov okolo pevnosti by v krajnom prípade mohla skončiť aj použitím nukleárnych zbraní v námornom boji.

Prečo práve Sevastopoľ?

Od 18. storočia je prístav Sevastopoľ jedným zo strategicky najvýznamnejších miest sveta. Jeho význam býva prirovnávaný k Gibraltáru. Sevastopoľ ovláda Čierne more a stráži prístup do Stredozemného mora. Pri pokusoch o jeho dobytie a jeho obranu vykrvácali státisíce vojakov mnohých národností. Po skončení bojov 2. svetovej vojny sa Sevastopoľ stal jednou z hlavných bášt sovietskej vojenskej moci a symbolom ašpirácií ZSSR na úlohu svetovej veľmoci. Práve zo Sevastopole vyplávali vojnové lode, ktoré v Stredozemnom mori zastupovali záujmy komunistickej veľmoci.
Táto rola Sevastopolu zostala zachovaná aj po rozpade Sovietskeho zväzu, hoci sa veľa zmenilo. Najdôležitejšou zmenou sa stal vznik jedného z mnohých nástupníckych štátov ZSSR Ukrajiny, na ktorej území sa pevnosť nachádza. Po rokoch sporov došlo medzi Ruskom a Ukrajinou k dohode, ktorá Čiernomorskej flotile zaručuje možnosť využívať Sevastopoľ ako hlavnú základňu až do roku 2042. O kotvisko a prístavné zariadenie sa ruská flotila delí s ukrajinskou vojnovou flotilou, pričom vzťahy medzi oboma mali k ideálu vždy ďaleko. Ukrajina si opakovane sťažuje na činnosť príslušníkov ruských tajných služieb, ktorí mali medzi námorníkmi rozdúchavať beztak silné proruské nálady. Pre Rusko zase predstavuje tŕň v oku skutočnosť, že Ukrajina ovláda sieť majákov a navigačných bójí na prístupoch k Sevastopole. Tie sú totiž doslova zamorené mínami. Niektoré z nich pochádzajú ešte z čias druhej svetovej vojny, väčšinu ich tu položili Sovieti. O tom, aké veľké nebezpečenstvo táto mínové polia predstavujú, sa presvedčila napríklad posádka bojovej lodi Novorossijsk. Toto plavidlo, pôvodne taliansky Giulio Caesar bolo odovzdané v rámci vojnových reparácií ZSSR, sa roku 1955 potopilo neďaleko brehu po tom, čo pri jeho boku explodovala mína. Zahynulo 608 námorníkov.

„Dostatočné sily“

Ruské snahy o prevzatí navigačný siete Sevastopole zosilneli v súvislosti s vojnou v Južnom Osetsku, ale neboli úspešné. Od roku 2008 sa datuje razantné zvyšovanie sily Čiernomorskej flotily. Administratíva vtedajšieho ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva roku 2009 vyhlásila, že chce v Sevastopole udržiavať „sily dostatočné k ochrane prirodzených záujmov Ruskej federácie,“ pričom formulácia o prirodzených záujmoch ponúka široké množstvo výkladov.

Na prvom mieste je pochopiteľne samotná obrana Sevastopole a významných vojenských lodeníc v Nikolajev. Dôležitou úlohou flotily je tiež bezpečnosti prístavu Novorossijsk a samozrejme udržanie spojenia so Stredozemným morom. To je dôležité nielen z obchodného, ale aj vojensko – politického hľadiska. To sa ukázalo v prípade vojenskej prítomnosti Ruska v Stredozemnom mori napríklad počas konfliktov v Líbyi či Sýrii.

Najbližším potenciálnym súperom je ukrajinskej vojnové loďstvo, dislokované v Sevastopole a v ďalšom významnom čiernomorskom prístave Odese. Roku 2013 vtedajší veliteľ ukrajinského flotily Jurij Iljin konštatoval, že Ukrajina disponuje jedenástimi vojnovými loďami schopnými okamžitého nasadenia. Najsilnejšími jednotkami flotily sú dve fregaty triedy Burevestnik. Jedná sa o moderné plavidlá s výtlakom 3300 ton, vyzbrojené mimo iné raketami Metel a Os. V činnej službe sa nachádza loď Hetman Sahajdačnyj, spustená na vodu v roku 1993. Nad osudom druhej fregaty panuje neistota a niektorí autori spochybňujú jej existenciu. Okrem Sahadajčného disponuje Ukrajina siedmich korveta, dvoma vyloďovacími plavidlami poľského pôvodu, štyrmi minolovkami, jedným raketovým člnom a jedným hliadkovým člnom. Ponorkovú divízii tvorí osamotená ponorka Zaporižija, obstarožné, viac než štyridsať rokov staré plavidlo dieselelektického typu 641 ( Foxtrot ). Súčasťou flotily sú zhruba dve desiatky zásobovacích plavidiel vrátane oceánskych tankerov. Námorné letectvo Ukrajiny prevádzkuje 62 strojov; najvýznamnejšie údernú silu predstavujú helikoptéry Kamov Ka – 27 a Ka – 29. Od 2. marca 2014 flotile velí kontraadmirál Serhyj Hajduk, ale vzhľadom na turbulentné situáciu nie je isté, ako silná je jeho pozícia. Celkovo možno ukrajinskej flotilu hodnotiť ako jedno z najmohutnejších v oblasti Čierneho mora. Jeho bojové schopnosti sú ale problematické. Medzi námorníkmi prevládajú silné proruskej tendencie a nie je vylúčený bratovražedný boj medzi jednotlivými loďami námorníctva. Vzhľadom k zbrojnému arzenálu, ktorým disponujú na svojich palubách, by taký boj mohol mať nedozerné následky, najmä ak by na obranu ruských posádok lodí vystúpila Čiernomorská flotila. Tá je najsilnejším námorným zoskupením v danej oblasti. Vlajkovou loďou a najsilnejší jednotkou je krížnik Moskva, mohutné plavidlo s výtlakom 11 500 ton, vyzbrojené okrem iného raketami Bazalt a S – 300. Na vodu bol spustený v roku 1983, o dvadsaťpäť rokov neskôr prešiel nákladnou rekonštrukciou a v súčasnosti predstavuje najmocnejší vojnovú loď v Čiernom mori. Ruské námorníctvo Moskvu vysiela do miest medzinárodného napätia ako do značnej miery prestížne plavidlo. Existujú dohady, podľa ktorých veliteľ flotily viceadmirál Alexander Vitko svoju vlajkovú loď bude držať mimo Sevastopoľ, aby zabránil jej poškodeniu v prípadnom konflikte. Niektoré z lodí čiernomorskej flotily kotviacich v Sevastopole. Moskva navyše vďaka dostrelu rakiet, ktoré nesie na palube, môže bez problémov operovať “ za horizontom. “ Jej úloha by zrejme spočíval v poskytovaní vzdialeného krytie transakcií pri Sevastopole. Moskva by mohla zasadzovať vážne údery a pritom zostať mimo dosahu ľahkých síl ukrajinského námorníctva, ktoré predstavujú vážne riziko. Ďalšie krížnik Čiernomorskej flotily Kerč má za sebou štyridsať rokov služby a mal byť už niekoľkokrát zošrotovaný. Vzhľadom k pretrvávajúcemu napätiu sa jeho vyradenie niekoľkokrát odložilo. Bojová hodnota Kerč je nižšia ako Moskvy, jeho batéria rakiet M – 11 Storm ale vzbudzujú úctu. Jedná sa o jedinú ruskú raketu, ktorá nebola bojovo nasadená. Torpédoborec Smetlivyj je plavidlo ešte staršie než Kerč, fregaty Ladnyj a Pytlivyj patrí do rovnakej triedy ako ukrajinský Hetman Sahajdačnyj. Fregaty Admiral Grigorevič a Admiral Essen typu 11356 patrí naproti tomu k najmodernejším plavidlám svojho druhu. To isté možno povedať o ponorke Alrosa. O kvalitách tohto plavidla sa mohli na spoločnom cvičení v roku 2011 presvedčiť aj dôstojníci NATO ; vďaka pohonu pomocou vysokotlakových trysiek je toto plavidlo len ťažko zistiteľné. Alrosa by spoločne s rozsiahlou divíziou raketových člnov mohla predstavovať najväčšie priame riziko pre ukrajinské flotilu. To isté možno povedať o námornom letectvu. Čiernomorská flotila disponuje zhruba dvadsiatimi útočnými nadzvukovými lietadlá Suchoj Su – 24, ktoré na ukrajinskej strane prakticky nemajú protiváhu a spôsobili by zrejme najrozsiahlejšie škody. Je možné, že by zo svojej Sevastopoľské základne vykonali jediný prekvapivý úder a potom preleteli na niektorú ruskú základňu.

Čo sa (ne)môže stať

Ak sa ruská Čiernomorská flotila bude cítiť ohrozená, môže podniknúť obmedzený útok, ktorý by predovšetkým ukrajinským silám znemožnil vyradenie Sevastopolu ako námornej základne. Tento útok by najpravdepodobnejšie mal podobu výsadkov na paluby ukrajinských vojnových plavidiel, zajatí dôstojníkov a ich nahradenie prorusky zmýšľajúcimi veliteľovi. Práve prorusky naladenie posádok ukrajinských lodí predstavuje spoločne s problematickou vnútornou situáciou Ukrajiny najvýznamnejší faktor hovoriaci v prospech ruského námorníctva. Inak sú totiž námorné sily oboch sevastopolských flotíl v zásade vyrovnané alebo, presnejšie povedané, Čiernomorská flotila nemá na svojej strane prevahu, ktorá by mu zabezpečovala rýchle a jasné víťazstvo v prípadnom konflikte. Ak by sa ale Ukrajincom podarilo uviesť do prevádzky obranné zariadenia, musela by Čiernomorská flotila Sevastopoľ dočasne vypratať a stiahnuť sa na vzdialené základne.

Jedinou možnosťou ponúkajúcou vyhliadku na víťazstvo by bolo použitie nukleárnych zbraní

Tým by došlo k porušeniu mocenskej rovnováhy a vzniku dočasného vákua, ktorého by mohol na použitie svojho vplyvu využiť tradičné súper – turecké námorníctvo. To v oblasti disponuje napríklad šestnástimi fregatami, ôsmimi korvetami a štrnástimi ponorkami. Celkom má turecké námorníctvo 112 plavidiel a jeho sila výrazne prevyšuje sily ako ruských, tak aj ukrajinských flotíl, hoci musí okrem Čierneho mora operovať aj v Stredomorí a podieľať sa na misiách NATO. Nie je jasné, aký postoj nakoniec velenie tureckého námorníctva v rýchlo sa meniacej situácii zaujme, je ale vysoko pravdepodobné, že jeho flotila bude v stave najvyššej pohotovosti. Bude citlivo reagovať na akýkoľvek náznak ohrozenia prístupov k Dardanelám a nie je vylúčené, že pristúpi k použitiu sily. Takýto konflikt by mohol viesť k zatiahnutie síl NATO. Čiernomorské loďstvo v takomto meraní síl nemôže počítať s víťazstvom – turecké námorníctvo disponuje modernejšími plavidlami vybavenými pokročilejšími zbraňovým systémy a technológiami. V zásade jedinou možnosťou ponúkajúcou vyhliadku na víťazstvo by bolo použitie nukleárnych zbraní. To je síce krajný, ale nie vylúčený scenár, a preto na neho musí byť braný ohľad. Zo strategického hľadiska je preto najvyšším ruským záujmom zabrániť tomu, aby okolo Sevastopole došlo k rozvinutiu širokých námorných operácií. Či už sa situácia na Kryme vyvinie akokoľvek, môžeme očakávať rozširovanie ruskej Čiernomorskej flotily, napríklad o šesť fregát