Írsko

865

Až začiatkom novembra som dostala priaznivú pracovnú ponuku v Callcentre ako telefónna operátorka. Predchá-dzajúce pracovné ponuky som odmietla, pretože nevyhovovali mojim predstavám. Potom to už naberalo rýchly spád. 1. novembra som obdržala pracovnú ponuku a o 3 dni neskôr, 6:30 ráno, som  opustila rodnú krajinu. Moja destinácia bola Severné Írsko-Belfast. Keby sa ma po maturite niekto bol spýtal, kde “zakotvím”, nikdy by ma nenapadlo, že to bude Belfast. Počas lúčenia s mojou rodinou na Štefánikovom letisku v Bratislave som smútok vôbec nepociťovala. Vedela som, že ich dlhší čas neuvidím, ale bola som plná očakávania a pripravená na nové poznania. Cesta do Belfastu bola veľmi vyčerpávajúca. Let z Bratislavy do Dublinu trval asi 3 hodiny.Po prílete do Dublinu som absolvovala ďalšiu vyčerpávajúcu trojhodinovú cestu autobusom priamo do Belfastu. Dokonca ani počasie mi v ten deň veľmi neprialo. Už po prílete do Dublinu bolo strašidelne zamračené a hmlisto. Vonku bola taká tma, že som mala pocit, akoby sme boli prileteli okolo 5 poobede a pritom bolo 10:30 anglického času. Kým som dorazila do Belfastu, pochmúrne počasie sa rozhodlo, že ma uvíta ako sa patrí, a tak lialo ako z kanvy a fúkal silný vietor. Až pár dni neskôr som pochopila, že takéto počasie je tu na dennom poriadku. Keď som vystúpila na autobusovej stanici v Belfaste, jediné, čo som mala v rukáve, boli 2 obrovské kufre a adresa agentúry, ktorú som musela kontaktovať ohľadom ubytovania. Nebolo zložité nájsť moju agentúru, horšie bolo ťahať tie 2 kufre v takom nečase. V agentúre mi dali adresu, ktorá mala byť mojim novým domovom počas pobytu v Belfaste. Keď som konečne po 30 minútach dorazila na danú adresu, celá premáčaná a zničená, čakalo ma ďalšie prekvapenie.

Dom hrôzy
Ubytovanie presiahlo moje očakávania, ale v tom horšom slova zmysle. Bol to taký malý poschodový domček. Tu v Anglicku sa to volá “terrace house” – to sú poschodové domy, všetky postavené vedľa seba v jednom rade, až sa vám môže zdať, že aj tým domom vadí to počasie. Hneď po vstupe do domu ma odviedla taká úzka chodbička do obrovskej obývačky, z nej viedli dvere do kuchyne. Na prvom poschodí boli 2 izby a na druhom iba jedna podkrovná. Koberce v celom dome boli v katastrofálnom stave. V duchu som si spomenula na moju mamu, ako sa rozčuľuje nad každou odrobinkou na našom koberci, ju by z toho pohľadu určite trafil šľak… Mala som pocit, že v tomto dome predtým chovali dobytok. V kuchyni sa nenachádzali žiadne hrnce, taniere a dokonca ani príbor. V našich izbách neboli žiadne vankúše ani periny. Zdalo sa mi, že to ubytovanie bolo v lepšom prípade zhotovené pre tých, čo chcú získať bobríka statočnosti a odhodlanosti. V celom dome bola približné taká teplota ako vonku, a keďže bol november, tak bolo okolo 5C. Landlord, ktorý bol zodpovedný za prenajímanie toho domu mi oznámil, že tu sa kúri olejom, ktorý sa akoby náhodou včera minul, a že nový objednať je možné iba v pondelok, pretože sa rozváža vo veľkej cisterne. Mala som pocit, že sa otočím na podpätku, zoberiem nohy na plecia a zdrhnem domov. Vtedy som sa zamyslela a v duchu sa pýtala samej seba, či mi toto bolo treba, ale povedala som si, že som vycestovala práve preto, aby som zažila niečo nové a niečo dosiahla. Tak som zostala.

Home, sweet home
Na túto pracovnú ponuku so mnou pricestovala jedna mladá slečna a mladý muž. Predtým sme sa vôbec nepoznali. Naša spoločná cesta spoznávania sa začala až v lietadle. Prvú noc sme teda poriadne ani nespali. Ležali sme na posteliach, naobliekaní ako cibule, keďže kúrenie nefungovalo a prikrytí sme boli mokrými bundami, ktoré ešte nestihli vyschnúť. Celu noc som sa triasla ako osika. Na druhý deň bola sobota, tak sme išli do mesta kúpiť všetko, čo v našom novom domove chýbalo, vankúše, periny, obliečky, hrnce, atď. O pár dni neskôr sme si s pomocou našej agentúry zohnali nové a oveľa lepšie ubytovanie a odvtedy už všetko išlo ako po masle, no aj tak to nebol ako byť doma. Časom sa nám podarilo náš nový dom zútulniť. Zažila som v tom dome veľa krásnych chvíľ, na ktoré budem až do smrti spomínať. Dokonca sme tam oslavovali aj pár narodenín.

Prvé 3 týždne sme v robote absolvovali tréning a potom sme začali priamo na telefónoch. Táto robota bola celkom zaujímavá a umožnila mi zlepšiť sa v jazyku,  lebo sme denno-denne komunikovali s klientmi. Dokonca sa mi po 3 mesiacoch naskytla možnosť postupu. Keďže ovládam plynule ešte nemecký a ruský jazyk, bola som premiestnená do multilinguálneho oddelenia so zameraním na európsky trh. Kontaktovala som potenciálnych klientov v celej Európe. 

Plat verzus výdaje
Šetrenie nikdy nebolo mojou devízou, ale Írsko zo mňa míňanie veľmi rýchlo vytĺklo. Môj plat sa po povýšení vyšplhal z Ł11.000 ročne na Ł15.000, čo je pribliţne 825.000sk ročné a 68.750sk mesačne. Za ubytovanie som platila Ł170 mesačne, čo si myslím, že bola dosť prehnaná suma, za tu našu búdku na prespanie. Teda dokopy nás celý dom vyšiel na Ł500. Mesačne som tak mohla uđetriť okolo Ł600, v prepočte 33.000 slovenských korún.

Prvý mesiac môjho pobytu  mi pripadal veľmi jednotvárny. Každé ráno do práce, potom domov a späť. Rozhodla som sa, že skôr, ako skapem od nudy, musím niečo zmeniť, a tak som sa začala stretávať s ľuďmi, ktorých som tu spoznala a chodila som sa zabávať. Okrem toho môj zamestnávateľ usporiadal pred Vianocami množstvo predvianočných večierkov, na ktorých som samozrejme ja, levica salónov, nemohla chýbať. Takto som sa zoznámila aj s mojim priateľom a už 9 mesiacov sme spolu. Spoločne sme objavovali ďalšie časti a nádherné mestá Severného Írska. Severné Írsko je veľmi rozmanitá a rôznorodá krajina. 

Múdrosť na záver
Keby som mala možnosť vrátiť sa späť v čase a mohla si vybrať znovu, zvolila by som si tu istú cestu. Nie je nič nad životné skúsenosti, ktoré som v Belfaste nadobudla. Belfast v sebe skrýva hlbokú históriu. Je to mesto plné nepokojov a medziľudských problémov, ale aj mesto, ktoré každému poskytuje kopec možností. Aj keď rok čo rok sa to zlepšuje. Aby som  nevyzerala ako suchár , spomeniem ešte zábavu. O dobrú náladu cez zamračené a nevľúdne večery v Írsku sa postará široká škála výborných podnikov a diskoték. Pokiaľ sa vám za zábavou nechce chodiť ďaleko, postačí vám sadnúť si do akéhokoľvek podniku a pozerať sa na milých Írov, ktorí vám už po treťom pivku alebo poháriku whisky zaručia ten najlepší kabaret na svete. A samozrejme, že sa k ich bujarej oslave budete musieť voľky-nevoľky pridať: veď oni Slovensko a Slovákov zbož-ňujú.                               

 

ZDIEĽAŤ
Ďalší článokAygo bez čapice
Online Magazine pre všetkých.