„Dostal som veľa fotiek na facebooku, kde deti išli do postele v hokejovej výstroji. A to je to najkrajšie. Že sa spoločnosť niekam posunula. Že deti majú vzory a že ľudia zase žijú Českom. „
Začnime duelom o bronz. Aký bol?
Ťažký a taký, na ktorý by som rád rýchlo zabudol. Ale to k športu patrí, niekedy sa darí, niekedy nie. Niekedy si odmenený, aj keď si to treba nezaslúžiš. Nie, že by sme si to zaslúžili, to vôbec nie. Ale niekedy to tak je.
Po roku je to zase štvrté miesto.
A ja by som povedal, že Amerika bola celkovo lepšia. Mali sme tam nejaké šance, že by boli vyložené, tak to vôbec. Vedeli, čo hráme, a miesto na ľade nám jednoducho nedali. A že sme nedali gól? Nastupuješ proti kvalitnejšiemu súperovi, to je jedna vec. Síl taktiež moc nie je, ale tie nemá ani súper. Je to o jednej dvoch individuálnych chybách, tím sa potom dostane hore a udrží si to.
Po štvrťfinále pritom panovala eufória. Čo sa zmenilo?
To tak väčšinou býva. Štvrťfinále sa mohlo prehupnúť na obi dve strany a vďaka bohu, že sa prehuplo na tú našu, pretože by sme tie dva posledné zápasy ani nehrali.
Vy už ste v priebehu turnaja varoval, že ľudia vás vidia v lepšom svetle, než skutočne ste.
To je ťažké. Sú to naši fanúšikovia, a keď niekoho miluješ, tak ho vidíš vždy v lepšom svetle. To nie je iba v hokeji. My sme mali ich obrovskú podporu a za to ďakujeme. Bolo vidieť, ako s nami žijú, ako fandia, aj keď prehrávame. To zase tak často nebýva. Na druhej strane nás videli lepších, než naozaj sme. Ale aby sme tu chodili a hovorili, že nie sme tak dobrí, to by znelo pesimisticky. To by taktiež nebolo moc dobré. A možno aj to, že sme tomu uverili, nás posunulo do semifinále.
A na konci zápasu zase skandovali vaše meno. Nádherné, že?
Samozrejme. Radšej by som ale ten posledný zápas v reprezentácii odohral v lepšom svetle a víťazne. Som nakoniec rád, že som sa šampionátu zúčastnil, diváci ku mne boli perfektní a ja som sa im snažil odovzdať maximum. Vždy som išiel na doraz.
Vážne je to koniec?
Jedna vec je, že hokej milujem, baví ma. Tento turnaj pomohol niektorým chalanom, hlavne v obrane, že si to vyskúšali. Boli to náročné zápasy. Každý hráč z kanadskej súpisky patrí medzi najlepšiu trojku v tímoch NHL. Naši hráči sú na prvom alebo druhom šampionáte …. Vyskúšali si to a dá sa na tom stavať.
Tréner Růžička už vás nezlomí?
Bolo by to zbytočné. Život ide ďalej, s hokejom nekončím. Minimálne rok budem ešte hrať na Floride, potom sa vrátim a aspoň rok budem hrať v českej lige. A reprezentácie? Je jednoducho čas ísť … Keby šampionát nebol doma, tak by som nešiel. Hlavne ma zlomili fanúšikovia. Aj otec si prial, aby som tu hral, a potom Růča (útočník Ručinský). Bolo by jednoducho skvelé, keby sme to zakončili spoločne. Hrali sme spolu od 16 rokov v rovnakých kategóriách a bolo by unikátny, keby sme spolu hrali aj po 25 rokoch. Škoda, že sa zranil. On bol jedným z tých, ktorí ma počas zimy nahlodal.
Teraz vás napríklad otec nahlodá zase.
Proste nie. Ja už na to nemám. Môžem odovzdať maximum, ale je čas sa posunúť ďalej.
Prekvapil vás na turnaji nejaký český hráč?
Všetci. Každý odovzdal maximum. Mne osobne to hrozne uľahčil Voras (kapitán Voráček) tým, že prišiel. Je to podobný typ hráča ako ja. Snaží sa do pásma zaťahovať puky. Veľa mi pomohol v presilovke, že som mohol byť pred bránkou, kde je to ďaleko jednoduchšie. Schytal som tam síce veľa rán, ale viac som si tam odpočinul, ako keby som mal niečo vymýšľať pri mantineli. Keby tu Voras nebol, tak by bol pre mňa turnaj ďaleko ťažšie.
Aké teda je pre vás celkové vyznenie turnaja?
Že je to všetko o ľuďoch. Pre hokej, akýkoľvek šport, zábavu je dôležité, aby na to prišli ľudia, aby sa im to páčilo. Môžeš mať najlepšie show na svete, ale keď na ňu neprídu ľudia, tak je ti k ničomu. Šport je divadlo. Keď pôjdeme úplne do hĺbky, tak výsledok je síce fajn, ale v celkovom ohľade zase tak dôležitý nie je. Kto si spomenie za 10 rokov, čo bolo. Ale malé deti, ktoré sa teraz pozerali na hokej, tak sa im to treba začalo páčiť a možno im to zmení život. Majú nové vzory, nechcú sa flákať na ulici, chcú robiť šport. Týmto smerom sa musíme pozerať a nie, či sa priviezla medaile.
Ale tu všetci chcú.
Áno, je skvelá. Ale nemyslím si, že je to najdôležitejšie. Hlavné je, aby sa naše deti mali z čoho učiť, mali nejakú motiváciu pre svoj život, a aby sa uberali nejakým smerom. Šport im v tom pomôže.
Podarilo sa to?
Verím, že áno. Ja som dostal veľa fotiek na facebooku, kde deti išli spať do postele v hokejovej výstroji. To je to najkrajšie. Že sa spoločnosť posúva.
Ste hrdý na českej fanúšikov?
Už pred šampionátom sme vedeli, že naši ľudia milujú hokej. Rozumie mu, všetci ho chcú robiť, všetci ho chcú trénovať. Vďaka bohu, že to tak je. Keď sa nám niečo podarí, tak je to pre nás hokejistov ďaleko väčšia odmena, že to ľudia vedia oceniť. Na druhú stranu, keď sa ti to nepodarí, tak to niekedy nie je moc sladké. Ale to tak býva.
Nabil vás šampionát pozitívnou energiou?
Teraz som samozrejme unavený, skoro celý zápas sme prehrávali … Ale človek si vydýchne a musia sa pozerať na ďalšiu sezónu. Pre mňa zase zajtra začína nový ročník, mám zodpovednosť na Floride, kde musím odviesť čo najlepší výkon.
