Jonestownský masaker bol posledný veľkú hromadnú samovraždou v amerických dejinách

958

Až do útokov z 11. septembra 2001 bol Jonestownský masaker najväčšou hromadnou stratou na životoch civilistov v USA. Pohľad na hromady mŕtvol obletel svet a ukázal, čoho sú ľudia schopní v mene fanatickej viery.

Sektu zvanú Ľudový chrám založil reverend Jim Jones, charizmatický muž, závislý na drogách a barbiturátoch. Ľudový chrám založil v odľahlej rurálnej oblasti Guyany. Tu žila komunita deviatich stoviek ľudí, ktorí sa zaoberali poľnohospodárskou činnosťou a modlitbami. V USA bola sekta prenasledovaná úradmi, preto sa Jones rozhodol nájsť pre ňu nové útočisko. Vybral si chudobnú Guyanu v Južnej Amerike, ktoré vládli socialisti. Jones predpokladal, že tí proti komunite nebudú nijako vystupovať.

Skupina 500 ľudí tak začala od roku 1973 budovať na mieste chrám a chystať všetko na príchod ostatných. Mal tu vzniknúť socialistický raj spojený s duchovným. Komunistická vláda im bola skutočne naklonená, navyše Jones verejne vyhlásil: „My sme tí najrýdzejší komunisti v celej krajine.“ Do krajiny prúdili ďalší vyznávači kultu, a Jonestown sa tak rozrastal.

Členovia sekty pracovali na poliach šesť dní v týždni od rána do večera. Prebiehala tiež výučba socialistických myšlienok. Jones nahral desiatky hodín príhovorov, ktoré neustále púšťal na pole pomocou miestneho rozhlasu, takže ľudia celé dni u práce nepočuli nič iné ako jeho hlas a jeho nekonečné monológy.

V komunite nebolo väzenie, napriek tomu existovali brutálne metódy, ktorými Jones trestal neposlušnosť. Previnilcov zatváral do akýchsi drevených debien s okienkom, deti zasa museli za trest stráviť noc na dne studne. Kto prejavil túžbu opustiť komunitu, tomu boli ihneď násilne podané najrôznejšie drogy, ktorých mal Jones ohromné ​​množstvo a sám bol na nich závislý. Deti svojich rodičov mohli vidieť len v noci, cez deň boli úplne v starostlivosti celej komunity, ktorá prevádzkovala čosi ako jasle a škôlku. V komunite sa narodilo tiež 33 nových detí.

Jones tiež neustále tvrdil, že USA plánuje celú komunitu zlikvidovať. Bola to pravda len čiastočne, americké úrady aj tajné služby sa o komunitu zaujímali, navyše presakovali správy o tom, že tam fungujú veľmi zvláštne pomery. Jones preto cvičil svoje ovečky v spáchaní tzv. revolučnej samovražde. Skutočne niekoľkokrát nechal nastúpiť všetkých svojich ľudí a podal im jed s tým, že do 45 minút po jeho vypití zomrú. Všetci si ho bez odporu vzali. Avšak potom im Jones oznámil, že to nebol jed, ale len voda. Avšak súčasne ich upozornil, že okamih skutočnej revolučnej samovraždy sa blíži. Blížil sa napokon aj jeho vlastný koniec, pretože jeho zdravie sa zhoršovalo – mal rakovinu obličiek.

Štyri dni pred masakrom dorazil do Jonestown republikán Leo Ryan s delegáciou novinárov. Chcel vyšetriť, čo sa v mieste deje. Mal na to svoje osobné dôvody. K sekte patril jeho osobný priateľ Bob Houston, ktorého znetvorené telo sa našlo v Kalifornii. Členovia sekty Ryana ale odmietli vpustiť na pozemok. Ryan nakoniec aj s delegáciou predsa len dostal povolenie a zúčastnil sa akéhosi ukážkového dňa. Jones sa ho snažil všemožne presvedčiť, že ľudia v komunite sú šťastní. Lenže v noci dvaja členovia sekty požiadali Ryana, aby mohli utiecť spoločne s jeho delegáciou. K delegácii sa postupne chceli pridávať ďalší ľudia, niektorí svojvoľne opúšťali Jonestown.

Ryan zhromaždil ľudí vrátane utečencov na letisku, odkiaľ ich mali transportovať dve lietadlá. Prvé odletelo, ale na druhe začali paľbu členovia sekty. Zabili Ryana, pilota lietadla aj ďalších niekoľko ľudí. To bol zlomový moment. Jones oznámil svojim ľuďom, že členovia sekty bez jeho vedomia napadli delegáciu a že hrozí bezprostredné odvetný útok na komunitu. Američania sa dozaista prídu pomstiť. Je čas spáchať revolučnú samovraždu.

Väčšina ľudí súhlasila. Objavili sa síce názory, že by bolo lepšie utiecť do Sovietskeho zväzu, ale to Jones odmietal. Vrahovia Ryana a jeho ľudí boli v Jonestown oslavovaní ako hrdinovia. Krátko nato si začali prví ľudia brať kyanid. Ako prvé boli otrávené deti, aby rodičia mali menej dôvodov z celého plánu vycúvať. „Bude to nádherný deň,“ volal na samovrahov Jones. Ľudia umierali do piatich minút. Vždy ich vyviedli von pred chrám, takže umierali v jeho okolí. Sám Jones sa neotrávil, ale prestrelil si hlavu brokovnicou. Len niekoľko málo ľuďom sa podarilo vyhnúť smrti. Jedna žena sa schovala pod posteľ, ďalší starší muž predstieral smrť, bez toho aby si vzal jed.

Zábery deviatich stoviek mŕtvych obleteli svet, a Jonestownský masaker sa stal jednou z najhroznejších udalostí tej doby. Hoci sa odohral mimo územia Spojených štátov, bol považovaný za americkú národnú tragédiu.