POZNAČENÍ zločinom svojích rodičov /3

Tri príbehy, tri osudy troch úplne rôznych ľudí, ktorí sa nikdy nevideli, nepoznali a nepočuli o sebe, majú predsa čosi spoločné: ich rodičia sa dopustili ťažkého zločinu.

1314

Nech by boli akíkoľvek, tento fakt ich poznačil naveky, predovšetkým v ich okolí, medzi ľuďmi, s ktorými prichádzajú do kontaktu. A takýchto „poznačených“ je aj v našom okolí dosť. Nemali by sme ich odsudzovať, deti spravidla nemôžu za hriechy rodičov, aj keď neraz za ne pykajú.

 Odsúdená na trest smrti  obesením 

Georgie Blackburnová je jediným žijúcim dieťaťom Ruth Ellisovej, poslednej ženy, ktorú vo Veľkej Británii odsúdili na trest smrti obesením.
V deň svojej popravy, 13. júla 1955, mala Ruth 28 rokov. Zastrelila svojho milenca, automobilového pretekára Davida Blakeleya. Jej dcérka mala vtedy sotva tri roky. Jej otec, George Ellis, spáchal samovraždu v roku 1958. Georgie je matkou šiestich detí, je návrhárkou klobúkov a žije aj so svojím tretím manželom Michaelom v Yorkshire.

 

Ruth Ellisová, 1926-1955 a jej tragédia vášnivej lásky

O matkinej smrti sa dozvedela, keď mala osem rokov. Päť rokov po tej udalosti. Bývala vtedy s adoptívnymi rodičmi Petrom a Phillis Lawtonovcami vo Warringtone. Jedného dňa sa nudila a prehrabávala sa v zásuvkách. Naďabila na staré noviny schované pod bielizňou a prečítala si titulky: Ruth Ellisovú obesili. Bola tam fotografia peknej blondínky a ona hneď vedela, že je to mama. Pri čítaní článku jej priam vyrážalo dych. O svojom objave nepovedala nikomu, lebo sa bála priznať, že sa nevlastným rodičom prehrabávala v zásuvkách. Neplakala, ale pociťovala veľký smútok, bola zvedavá, čo vlastne urobil ten milenec, že ho matka zastrelila. Až ako dospievajúca pochopila, čo sa naozaj stalo. Šla do knižnice a prečítala každú knihu a každý článok na túto tému.

 Dozvedela sa, že milenec jej matku  bil a podvádzal 

V živote Georgie to bolo veľmi ťažké obdobie, ale napokon sa zmierila s osudom a akceptovala ho. Strávila s vlastnou matkou prvých dva a pol roka života, takže si veľa nepamätala. Žili v biede, ale matka bola vždy dobrá a milujúca. Nespomína si na nijaké konkrétne veci, ale pamätá si mamu ako večne usmiatu ženu. Nikdy nikto dievčatku nepovedal, prečo ho odobrali matke, a až do chvíle svojho „objavu“ si myslela, že mama raz po ňu príde.

Ako mladá žena na prahu kariéry modelky si uvedomila, že fakt, že je dcérou Ruth Ellisovej jej môže poškodiť v práci. Nikomu ani raz nespomenula, že je jej dcérou. Keď získala popularitu a jej tvár sa stala známou, akési noviny napísali o nej článok plný klamstiev a osočovania. Vtedy sa rozhodla očistiť svoje meno a zároveň verejne priznať, kto v skutočnosti je a kto bola jej matka.

Dôsledky boli okamžité a dramatické. Zo dňa na deň stratila svoju identitu a stala sa výlučne dcérou Ruth Ellisovej. Niektorí ju dokonca podozrievali, že si robí reklamu na účet svojej matky. To ju veľmi bolelo. Nikdy nemala taký zámer. Jednoducho nevidela potrebu ďalšieho skrývania, kto vlastne je. Myslí si, že matka by bola na ňu hrdá. Niekedy sa jej zdá, že žije život, ktorý odobrali jej matke. Obe milovali svetlá reflektorov. Matku fascinoval svet automobilových pretekov, kde spoznala aj svojho milenca, ktorého zastrelila v alkoholickom opojení a zo slepej žiarlivosti. Ona zasa bola modelkou a tanečnicou. Matka sa niekedy pohybovala na hranici prostitúcie, ako hosteska či dáma – spoločnica. Mala dokonca románik s hercom Richardom Harrisom. Dcéra sa neusilovala kráčať v jej šľapajach. Pred niekoľkými rokmi napísala svoje spomienky. Potrebovala to, aby sa vedela vysporiadať so všetkým, čo sa stalo jej i jej matke, aby sa naučila s tým žiť.

Teraz žije v obyčajnom malom dome s manželom Michaelom a zakrátko sa stane starou mamou. Má radosti i starosti ako každý iný. Naučila sa však pozitívne myslieť. Nedávno v ich dome vypukol požiar. Michael bol z toho zúfalý, ale ona v tom našla dôvod na dlho odkladanú opravu celého domu. Vždy sa usiluje byť optimistkou, nikdy nič neľutuje. Necíti nenávisť k ľuďom a súdom, čo vzali život jej matke, ani k mužovi, ktorý vykonal popravu. Prečo by mala obetovať svoju energiu na niečo také negatívne? Matka nemusela zomrieť, ale keď sa už tak stalo, pozostalí musia žiť naďalej. Je rada, že nepozná deň ani hodinu svojej smrti, preto sa usiluje žiť svoj život naplno.

(hh)