VRAŽDY ZO ŽIARLIVOSŤI – Traja mŕtvi na predpis

1218

Ako zvyčajne vypil toho viac, ako mal. Ešte síce vládal stáť na nohách, no rozjatrilo mu to ranu v srdci, ktorú spôsobila svojím odchodom Christine, a to po troch rokoch spoločného života.

Tilquin jej každý deň telefonoval a vo štvrtok 28. mája dokonca niekoľkokrát. Christine Limmeová, ktorá bola lekárka ako on, zakaždým položila, ani nemal čas povedať čo len pol slova. Preto sa rozhodol, že ju o pol druhej v noci prekvapí na klinike, lebo vedel, že bude mať službu na pohotovosti.

Keď prišiel k dverám, zostal stáť. Cez sklo totiž videl, ako sa Christine bozkáva s nejakým mladým mužom. „Fľandra!“ skríkol Tilquin, keď vbehol do miestnosti. „Kto je to?“

Mladý muž sa pokojne predstavil. „Som Jean-Francois De Bont a s Christine už mesiac chodíme. Nechajte ju na pokoji!“
Ozvala sa aj Christine: „Odíď, Philippe, lebo privolám políciu!“

Tilquin napokon odišiel z kliniky a o niekoľko minút zatelefonoval otcovi Christine. „Zabijem vašu dcéru,“ povedal mu. „Aj jej frajera!“ Ako keby to raz nestačilo, zavolal v tú noc ešte dvakrát.

Všetci, čo poznali 32-ročného Tilquina, sa jednomyseľne zhodli, že v jeho správaní je čosi záhadné. Keby nebol taký nevyrovnaný, mal by pred sebou skvelú kariéru. Keď v roku 1999 stretol Christine, mal už dve „ženy“: Magali, oficiálnu manželku, a Fannette, jej najlepšiu priateľku. To mu však nebránilo, aby otvorene zvádzal aj Christine, hoci mu to Magali neskôr vyčítala. Tilquin na to zareagoval celkom nečakane: začal kopať do auta a na niekoľkých miestach dokonca poškodil karosériu.

Christine sa o niekoľko týždňov stala jeho milenkou, takže tri roky mal tri ženy. V júli 2002 však Magali požiadala o rozvod a postihol ju rovnaký osud ako pred rokmi Tilquinovo auto. „Zabijem sa, keď sa nevrátiš,“ vyhrážal sa jej. Keď potom zistil, že Magali sa stretáva s iným mužom, napísal jej na auto „fľandra“.

V máji 2005 sa napokon rozviedli a Tilquin s Christine, ktorá práve ukončila štúdium medicíny, sa usadili v elegantnom byte. Christine si vybrala špecializáciu, na ktorej usilovne pracovala, ale Tilquin sa uspokojil s tým, že občas pracoval v ordinácii svojho otca. Často chodil von, veľa pil a v opilosti mal niekoľko dopravných nehôd.

Začal sa stretávať s ošetrovateľkou Anne-Francoise a potom s mladou študentkou Ritou. V roku 2006 mal vzťah s istou Anne-Christine, ktorú sa nikdy nepodarilo identifikovať. Potom sa v roku 2007 na maškarnom plese zoznámil s 18-ročnou Sophie, ktorá sa stala jeho milenkou. V roku 2008 mal naraz pomer s Nancy a Nathalie, ktoré obe presvedčil, že sa s Christine rozíde.

Tá záletníctvom svojho druha veľmi trpela a napokon sa rozhodla navštíviť psychoterapeuta, ktorý jej povedal, že takýto vzťah ju ničí a mala by nájsť odvahu rozísť sa s Tilquinom. Christine sa k tomu odhodlala v marci 2008. Zbalila si veci a odišla k rodičom, ktorí ju prijali s otvorenou náručou, pretože Tilquina nikdy nemali v láske.

Začiatkom mája Jean-Francois De Bont priviezol na pohotovosť chorého a zoznámil sa tam s Christine. O niekoľko dní prišiel opäť na pohotovosť a sťažoval sa, že ho bolí hrdlo. Christine po prezrela, ale nič nenašla. „Tak by som vás teda chcel pozvať na večeru,“ povedal mladý muž. Christine prijala pozvanie a po niekoľkých týždňoch sa stala jeho milenkou.

Všemožne sa však snažila tento vzťah utajiť, ale nakoniec ich v noci 28. mája 2008 Tilquin pristihol. To však netušila, že neskôr ukradol svojmu otcovi starú pušku a dvesto nábojov. Začalo sa schyľovať k dráme.

V pondelok 8. júna večer videli ľudia v kaviarni, ako sa Tilquin bozkáva so svojou treťou milenkou Fabienne a dohodol si s ňou na druhý deň schôdzku. Keď odišla, ešte tam zostal a popíjal. Nakoniec sa tak opil, že o pol druhej v noci spôsobil dopravnú nehodu. Auto mal rozbité, takže si musel privolať taxík. Keď však išli odtiahnuť jeho auto, zastavil mužov a z kufra vybral podlhovastý balík.

Potom sa nechal odviesť do pokojnej štvrte na okraji mesta a zostal ukrytý v tieni. O štvrť na štyri ráno zastalo pred domom Limmeovcov auto a vystúpila z neho Christine. Odrazu z tieňa vyšiel Tilquin. „Ľúbim ťa, nedokážem bez teba žiť,“ skríkol. „Na to je už neskoro,“ odvrkla Christine. Až vtedy si všimla, že Tilquin drží v ruke pušku a začala kričať o pomoc.

Dvere domu sa otvorili a objavil sa v nich Christinin otec. Tilquin bez zaváhania a bez slova sedemkrát vystrelil do nešťastníka, ktorý chcel ochrániť svoju dcéru. Christine sa rozbehla k Jeanovi-Francoisovi, ktorý medzičasom vystúpil z auta. Zasiahla ju však guľka a vzápätí druhá. Mladý muž sa pokúsil utiecť, ale Tilquin opäť vystrelil a trafil ho do stehna. Keď prišiel k ležiacemu mladíkovi, strelil ho ešte do hrude a potom do hlavy.

Christinina matka, ktorá stála za svojím manželom, sa rozkričala, že jej muž je zranený a treba mu pomôcť. Keď na miesto drámy dorazili policajti, našli už len troch mŕtvych ľudí. Tilquin utiekol.

Počas procesu, ktorý sa začal v pondelok 26. novembra 2011, vypovedal, že chcel spáchať samovraždu, ale nenašiel odvahu. Zatelefonoval teda na políciu a vysvetlil, že práve zabil troch ľudí a kde sa nachádza.

Za celé tri roky, čo bol vo väzbe, nepopieral trojnásobnú vraždu, ale tvrdil, že na podrobnosti si nespomína. „Žiarlivosť mi pomútila rozum.“ Ťažkú prácu s ním mali aj experti, ktorí sa mali vyjadriť k jeho povahe. „Nie je možné vysvetliť nevysvetliteľné,“ posťažoval sa jeden z nich. Nakoniec však vo štvrtok 6. decembra 2011 odsúdili Tilquina na doživotie.
Pch